Najväčší prirodzeným zdrojom vitamínu C je slivka Terminalia ferdinandiana, austrálskymi domorodcami nazývaná “billygoat plum” (obsahuje 5 000mg vitamínu C v 100 g.) Aj Malpighia glabra (višňa acerolová), ktorej domovom je Južná Amerika, Západná India a Karibská oblasť, oplýva množstvom vitamímu C (do 4 500 mg v 100 g ovocia). Najvyšší obsah vitamínu C majú z domácich plodín šípky (1 200 mg v 100 g plodu) a rakytník rešetliakový (450 mg v 100 g).
     Navyše, obsahujú všetky plody ešte bioflavonoidy rozmanitého zloženia a koncentrácie, ktoré významne zvyšujú účinnosť vitamínu C, preto sa odporúča ďalšie dávky vitamínu C vždy, keď je to možné, zajedať nejakým ovocím.

     Ako vidíte, vitamín C môžeme prijímať v rôznych formách, často veľmi chutných a estetických.
     To však vášmu telu ešte stále nestačí, a tak by sme mali vitamín C aj užívať podľa návodov na našich letáčikoch len v čase nedostatku a nie viac ako 1 g denne.

     Napriek zjavne rozšírenému, (pomerne vágnemu a väčšinou emocionálne podfarbenému), odporu k “chémii” treba priznať jedno:
     "Neexistuje nijaký rozdiel medzi prírodným a synteticky vyrobeným vitamínom C a aj naše telo by si ho syntetizovalo, keby to dokázalo"". 
     Sú to absolútne rovnaké molekuly, rozdiely sa môžu objaviť jedine v sprievodných látkach, najmä v bioflavonoidoch, ale tie aj tak prijímame zo skonzumovaného ovocia. Aj využitie vitamínu C je rovnaké bez ohľadu na to, či je jeho pôvod prirodzený, alebo syntetický.
     Preto neexistuje nijaký dôvod na jeho odmietnutie, veď to, že nám je k dispozícii, je úžasný výdobytok.

     Treba však pripomenúť, že skladovaním a úpravou ovocia či zeleniny sa vysoký podiel prírodného vitamínu C stráca, preto by sa ovocie i zelenina mali dostávať na stôl čo najčerstvejšie.
     Výnimku tvorí cvikla, v ktorej sa obsah vitamínu C niekoľkomesačným skladovaním zdvojnásobuje.

     Odporúča sa však užívať vitamín C vo forme, ktorá neškodí žalúdku a ktorá je k dispozícii ako kalciumaskorbát alebo ester vitamín C.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Omladzujúce odkyslenie" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >