Som tu dnes s veľkou radosťou a srdcom otvoreným pre vás všetkých. Ja Som Mária. Bola som matkou Jeshua. Predstavujem ženský aspekt KRISTOVEJ energie, ktorá sa teraz rodí na Zemi v stále väčšej miere.

     Ženská energia bola vo vašej spoločnosti a tiež vo vašich srdciach dlho potláčaná.
     Ženská energia je prvopočiatočná sila tvorenia, základná časť Všetkého Čo Je. Prináša život a prúdi cez každého. Bez nej by ste neexistovali, ani už ako duša, ani ako ľudská bytosť.
     Ženský prúd energie v tejto dobe tiež nesie mágiu a chce rozsvietiť temnotu tohto decembrového mesiaca a tiež vaše vnútorné boje a ťažšie nálady.

     Niekedy sa čudujete načo je to všetko dobré, tento váš život na planéte Zem?
     Hovorím vám, že je hodnotný a slúži účelu. Robíte tu dôležitú prácu. Vaša prítomnosť má vplyv na všetok život okolo vás, prinášate do sveta zmenu. Avšak to nemusí byť stredom vašej pozornosti. Na to aby ste spôsobili zmenu sa vôbec nemusíte zameriavať na druhých.
     Tajomstvo je, že sa musíte zamerať jedine na seba a na celistvosť svojej bytosti. Keď sa naplníte milujúcim vedomím, prijatím toho kým ste vo všetkých vašich podobách, vytvárate kanál, cez ktorý k vám ľahko prichádza Svetlo a tiež ľahko prúdi na ostatných. Na to, aby ste naplnili svoje poslanie tu na Zemi musíte naozaj venovať pozornosť len sebe.

     V tejto súvislosti by som rada dnes pohovorila o tom ako môžete byť sami sebe duchovnou matkou.

     Ja predstavujem v kresťanskej tradícii materskú energiu. Ale čo to naozaj znamená? Materstvo je kľúčovým aspektom ženskej energie: matka je považovaná za život darujúci, chovajúci a starajúci sa aspekt prírody. Ale je tento obraz úplný? V obrazoch, ktoré boli o mne vytvorené v priebehu dejín bolo mnoho pokrivené a skreslené.
     Preto by som vám rada povedala trocha viac o mojom živote na Zemi, keď som bola matkou Jeshua.

     Často som bola zobrazovaná ako svätá, ale určite som ňou počas môjho vtedajšieho života nebola. Bola som obyčajná žena z mäsa a krvi, zažila som veľký emocionálny nepokoj, a tak som oboznámená so všetkým cez čo vo vašich životoch prechádzate.
 
     V rodine, v ktorej som sa narodila som bola oneskorencom, siedme a posledné dieťa s mnohými bratmi a sestrami predo mnou. Bola som dosť tvrdohlavé dieťa. Ako malá som sa skoro naučila, že sa musím o seba postarať a nemôžem sa spoliehať na ostatných. Moji rodičia tam pre mňa boli, ale nebola som stredobodom ich pozornosti. Toto však do určitej miery sedelo mojej povahe, pretože som rada bola vo svete mojej fantázie a chodila von sama.

     Na dievča som bola celkom smelá a dobrodružná. Tiež som mala silný vnútorný zmysel pre veci a neodchýlila by som sa od tohto vedenia ľahko. Nezaujímalo ma veľmi čo si o mne myslia ostatní. Mala som starších bratov, ktorí si ma často doberali, a preto som si veľmi skoro uvedomila že si musím vybudovať vlastnú hrdosť a sebaúctu, aby som mohla byť tým kým som bola. Bola som trocha iná.
     Dokázala som vnímať energie, mala som sklon ľudí „prekuknúť“. Často keď klebetili som cítila, že niečo skrývajú, emócie ktoré boli násilné alebo ťažké, zatiaľ čo ich správanie bolo pokojné a zamerané na povrch. Toto ma ako dieťa miatlo. Cítila som, že niečo nie je v poriadku a čudovala som sa prečo, ale nikto mi to nevysvetlil. Bola som preto niekedy tiež osamelé dieťa, často som sa cítila nepochopená. Milovala som pobyt v prírode a zaujímala som sa o zvieratá okolo domu.

     Najhoršia vec aká sa mi v detstve stala bola smrť mojej matky. Udialo sa to, keď som bola stále ešte pomerne mladá, tínejdžerka, moja matka bola relatívne stará a ja som bola oneskorencom. Jej smrť bola pre mňa prvým stretnutím so stratou. Bola to hlboko bolestivá skúsenosť a ja som sa cítila otrasená a opustená. Keď som si sadla vedľa nej pri jej smrteľnej posteli bol to pocit akoby som stratila kus zo seba. Zdalo sa, že časť zo mňa neodvolateľne pohasla. A ja som to nemohla vydržať, musela som odísť.
     Toto sa v skutočnosti ukázalo ako najväčšia lekcia, ktorú som sa mala v živote naučiť: nechať veci odísť.

     Urobím teraz veľký skok vpred, do času keď sa narodil môj syn Jeshua.
     Rovnako ako ktorákoľvek mama, milovala som svoje malé dieťa a chcela som ho brániť pred ublížením. Spočiatku som si moc neuvedomovala že je na Jeshuovi niečo zvláštne. To čo som vedela – po celý svoj život – bolo, že nejaká neviditeľná ruka vedie naše životy. Vnímala som, že niečo väčšie pracuje prostredníctvom našich životov, niečo čo nemôžeme ohýbať podľa svojej vôle, našich ľudských potrieb a túžob.
     Tiež som vedela, že táto vyššia moc je láskavá a múdra. Je v nej múdrosť, ktorú často nedokážeme svojou ľudskou mysľou pochopiť. Až potom si uvedomíme, že nám život priniesol presne to čo potrebujeme. Keď sa to deje môže nám to pripadať kruté a nespravodlivé.

     A tak mi to pripadalo, keď som vychovávala Jeshua.
     Keď vyrástol, čoskoro sa stalo jasným, že je na ňom niečo zvláštne. Mal nevšedné dary a nadanie a bol rovnako tvrdohlavý ako som bola ja, keď som bola dieťa. Na jednej strane som celkom dobre na ňom rozoznala tú zvláštnu energiu, ale na druhej strane to bolo pre mňa veľmi ťažké. Ako matka si prajete ochrániť svoje dieťa pred zlými silami vo svete. Ale môj syn nechcel byť chránený, on chcel hovoriť, vyžarovať svoje svetlo otvorene do sveta. Bol poháňaný vnútorným poslaním, veľkou silou, ktorá ho viedla, aby sledoval svoju vlastnú cestu pre dosiahnutie zmeny vo svete.
     Trvalo mi mnoho rokov, kým som to prijala a stálo ma to veľa trápenia. Kvôli svojmu zjavu vyvolával nedôveru ustanoveného rádu a veľa riskoval. Porušoval určité pravidlá a hranice, a preto bol napádaný a ohrozovaný. Postupne som musela opustiť svoj strach a potrebu ovládať ho a vytvoriť miesto pre jedinečné Svetlo, ktoré sem prišiel priniesť.

     Vo vašich pozemských termínoch by ste mohli povedať, že som musela opustiť svoje materstvo.
     Tú svoju časť, ktorá mala sklon sa znepokojovať, byť panovačná a ovládajúca, som musela opustiť. Až som si nakoniec uvedomila, že on nebol moje dieťa. Áno, narodil sa prostredníctvom mňa, prostredníctvom môjho tela, ale nebol môj. Bol zrelou dušou so svojim vlastným právom, chcel tvoriť a tvarovať svoj život svojim vlastným spôsobom.
     Navyše bol v tom podporovaný i nebeskými silami, ktoré pre neho pripravili zvláštnu Cestu.
     Ale neplatí to pre nás všetkých? Pre každé dieťa, ktoré prichádza na Zem jestvuje zvláštna Cesta, jeho alebo jej Cesta, zvolená touto dušou. To si musíte ako matka uvedomiť a rešpektovať to. Akonáhle dieťa vyjde von z vášho lona, človek sa musí naučiť nechať ho byť a dôverovať jeho vrodenej sile a schopnostiam vyriešiť problémy, ktoré stretne vo svojom živote.

     Nakoniec to bola Jeshuova voľba umrieť na kríži. On dovolil aby sa to stalo. Ja som sa musela vyrovnať so skutočnosťou, že to bolo jeho rozhodnutie, že to patrilo k Ceste jeho duše, a preto to bolo správne.
     Plakala som horké slzy a moje srdce bolo naplnené temnotou a zúfalstvom, keď som ho videla umierať. Nemyslite si, že som dokázala ľahko prekonať svoje utrpenie a zmieriť sa s tým čo sa stalo. Nebola som svätá. Bola som z toho zničená a naozaj to bola „temná noc mojej duše“. Súčasne ma táto skúsenosť naučila veľkú pravdu a nakoniec mi priniesla nesmierne oslobodenie. Ale to prišlo až neskôr.
     Jeshuova prítomnosť v mojom živote ma pozdvihla a nakoniec som si dovolila byť pozdvihnutá, to bol môj najodvážnejší čin v tom živote. KRISTOVA energia, ktorá prišla prostredníctvom Jeshua ma vyzvala, aby som ho videla umierať v rukách brutálnych vrahov a predsa dôverovala veľkej sile, tej vyššej Múdrosti, ktorá nás všetkých vedie.

     Odovzdanie seba a svojho smútku tomuto vyššiemu zdroju Múdrosti ma prebudilo na hlbokých úrovniach. Prebudilo to moje VYŠŠIE JA a vyvolalo ho do popredia počas toho pozemského života. Potom som si začala naozaj uvedomovať, že vnútorný mier a slobodu, po ktorých vy všetci tak túžite, nie je možné nikdy dosiahnuť snahou o prevzatie kontroly nad životom.
     Avšak materstvo je vo vašej kultúre spájané so zadržiavaním a ovládaním. Dobrá matka, ako sa hovorí, prejde kvôli svojim deťom cez oheň a vodu a nikdy za ne neprestane bojovať. Hoci bezpodmienečná láska niekedy získa podobu lipnutia a nezmieriteľnosti, pre mňa skutočné materstvo znamenalo opustiť svoje strachy a očakávania od Jeshua. Mojim najväčším úspechom bolo, že som pustila Jeshua a dovolila mu, aby bol kým bol. Len potom som mohla vnímať ohromnú krásu a čistotu toho kým bol a čo predstavoval. Len potom som tam mohla pre neho naozaj byť, ako rovná, spriaznená duša, ako matka v duchovnom zmysle slova.
     To bola moja najťažšia úloha: "naučiť sa byť duchovnou matkou a opustiť emócie pozemskej matky".

     Keď som v tom živote umrela, a prešla som do tejto ríše, bola som na jednej strane unavená a uťahaná. Zažila som toho tak veľa, prešla cez toľko emocionálnych výšin a hlbín. Ale na druhej strane som sa cítila hlboko obohatená. Dotklo sa ma veľké Svetlo a jeho prostredníctvom bolo schopné preniknúť moje VYŠŠIE JA a prejaviť sa na Zemi. Poľavila som a nakoniec som prijala, že veci sa stali tak, ako sa stali. Opustila som svoje pozemské materstvo (v zmysle mrzutého, ovládajúceho materstva) a stala som sa matkou v duchovnom zmysle.

     Vy všetci ste vyzvaní, aby ste sa stali sami sebe duchovnou matkou.
     Vy všetci intenzívne bojujete s niektorými svojimi negatívnymi časťami. Sú to negatívne blokády alebo negatívne presvedčenia o sebe. Snažte sa na ne pozrieť očami duchovnej matky: nie matky, ktorá ich chce všetky napraviť, ale matky ktorá vás vidí, ktorá uznáva vašu jedinečnú energiu. Matky, ktorá vás nechce zmeniť, ale ktorá si vás váži za to akí ste.
     Pociťujte na chvíľu ten druh materskej energie. Môžete vnímať tú energiu ako niečo čo vyžaruje zo mňa, ale nie je moja. Ja ju nevlastním. Je to skôr vibrácia alebo úroveň vedomia, na ktorú som sa musela zodvihnúť, aby som sa oslobodila. Je univerzálna a dostupná vám všetkým. Je to vaše dedičstvo, pretože vy všetci sa máte stať duchovnými matkami KRISTA vo vašom vnútri.

     Energiu duchovného materstva môžete dosiahnuť tým, že sa na chvíľu prestanete snažiť riešiť svoje problémy a budete sa na ne len pozerať, necháte ich na chvíľu na pokoji. Dokážete zhromaždiť pocit lásky a sebauznania, zatiaľ čo máte problém? To je začiatok.

     Spomeňte si ako sa matka pozerá na svoje novonarodené dieťa. Na jednej strane je tam intimita fyzickej blízkosti a na druhej strane je to akoby ste sa pozerali na dieťa z veľkej vzdialenosti, pretože ste naplnení úctou a rešpektom k veľkému zázraku jeho bytia. Taká drobná bytosť, a predsa celá a úplná, nielen fyzicky ale tiež duchovne. Vyspelá duša, ktorá môže sledovať svoju vlastnú cestu v živote. Aký zázrak!

     Teraz sa odvážte pozrieť na seba týmto spôsobom. Vytvorte si k sebe odstup a uvedomte si ako ste kráčali po svojej vlastnej Ceste, počas celého vášho života, a ako ste sa vždy snažili pre seba vytvoriť uspokojivú realitu. Dokonca aj keď robíte chyby, ako ich vy nazývate, snažíte sa čo najviac vytvoriť šťastie alebo nájsť cestu z bolesti a zúfalstva.
     Oddýchnite si na chvíľu a veľkoryso si dovoľte tieto chyby. Nie ste tu preto, aby ste boli dokonalí. To by bolo vlastne celkom nudné. Ste tu aby ste žili, získavali skúsenosti a prechádzali cez svoje zážitky s pocitom údivu, aj keď sú negatívne.

     Najhoršia vec, aká sa vám ako ľudskej bytosti môže prihodiť je keď sa vôbec nehýbete, keď už nie ste vôbec otvorení novým skúsenostiam. Toto sa stane, keď sa úplne zaseknete v nejakom probléme alebo systéme viery. Kedykoľvek máte pocit, že ste sa úplne zasekli a zdá sa, že nemáte inú možnosť ako pasívne znášať utrpenie vo vašom živote, vtedy ste duchovne mŕtvi. Už nie je žiadny priestor, niet čo dýchať, žiadny zmysel pre údiv vo vašom živote.

     Ak nastane takýto prípad, snažte sa vytvoriť odstup od situácie alebo problému.
     Skúste okolo neho dýchať. Predstavte si, že problém má miesto vo vašom tele, napríklad tam kde máte pocit napätia alebo bolesti a nechajte svoj dych, aby ľahko prúdil smerom k tomu miestu a obklopil ho priestorom. Pociťujte jemný vánok dychu ako obklopuje napätú a stiesnenú energiu, a spoznajte v nej pôvodnú iskru vašej duše. Je to čisté vedomie a zmysel pre údiv.
     Spomeňte si, že váš pobyt tu je len dočasný, nemusíte to brať tak vážne! Je to hra, veľká hra a v mihu oka ste späť na opačnej strane a precitnete. Nemusíte to robiť všetko tak ťažké, je to len okamih v čase, vdýchnite znova priestor a rozšírte sa, otvorte sa a vystúpte nad príslušný problém. Ste oveľa väčší ako on. Pociťujte ako sa veci znova dávajú do pohybu v priestore, ktorý ste vytvorili svojim dychom.

     Ak máte pocit že je to priam nemožné nájsť v sebe priestor, skúste sa fyzicky pohybovať.
     Robte čokoľvek, len nemyslite na problém. Choďte von, poprechádzajte sa, zamerajte svoju pozornosť na niečo iné, len aby ste energiu rozhýbali, aby sa znova napojila na prúd dychu, pocit údivu, Svetlo, ktorým ste. Odvedenie vašej mysle preč vám prinesie nové odpovede, nové perspektívy.
     Odpovede nikdy neprichádzajú z vašej vôle alebo vašej mysle. Keď trváte na tom, že „Ja musím teraz zistiť čo mám robiť“, vtedy na seba vyvíjate tlak a zaseknete sa. Odpoveď vždy prichádza, keď urobíte svoje vedomie širšie a otvorenejšie, nie jeho zúžením alebo ťažkým sústredením. A ak je vaša myseľ vtieravá a nepokojná a zdá sa, že nie ste schopní nechať veci plynúť, hýbte sa fyzicky – choďte bežať, prechádzať sa alebo plávať, nezáleží na tom ako. Fyzický pohyb ukľudní energiu vo vašej hlave.

     Spojením sa s vašou duchovnou matkou vo vnútri si môžete znova dať nejaký priestor. Urobíte jeden krok späť, opustíte seba-odsudzovanie a to vytvorí nové miesto pre Bytie. Negatívne veci tiež dostanú priestor, keď si matka vo vás uvedomí, že sú tam z nejakého dôvodu a majú určitú príčinu v minulosti.
     Keď sa cítite veľmi smutní a rozčarovaní, predstavte si ruku matky na svojom ramene. Pociťujte jej mierny a ukľudňujúci dotyk. Skutočná matka sa sotva na vás musí pozrieť, aby vás utešila, hneď do vás vidí. Umožnite tejto úteche, aby bola pri vás, zostupovala z nebies a vystupovala z vašej hĺbky.
     Upokojte sa, vedzte, že ste v poriadku: robíte to najlepšie čo môžete a je v poriadku, keď robíte chyby. Chyby sú súčasťou tejto hry. Dajte si nejaký priestor na život: robiť rozhodnutia, robiť chyby a potom robiť nejaké nové voľby. O tom je život. Neustály pohyb a rast a objavovanie a pocit údivu, ktorý to všetko sprevádza. Umenie žiť je nájsť miesto pre voľbu vo všetkom, čo sa vám prihodí.
     Ak nájdete to miesto, v ktorom máte slobodu voliť si spôsob akým niečo zažívate, ste majstrom života na Zemi. Veci sa uvoľnia dokonca aj za zúfalých okolností a prídu k vám odpovede, aké by ste nečakali. Dovolíte kúzlu života aby prevzalo vedenie.

     Ja teraz zotrvávam v ríši slobody a tvorivej radosti. Bremená pozemského života na mne už neležia a mám radosť, že som tu ako návštevník, spájajúc sa s vami zo srdca. Prajem si na vás zapôsobiť tak, aby ste mohli zdieľať rovnakú slobodu a radosť ešte kým ste na Zemi, vašim vlastným jedinečným spôsobom.
    Sloboda je vám všetkým teraz dostupná ak sa odvážite nechať veci plynúť a dôverovať ruke Lásky, ktorá vás vedie. Teraz nastal čas oslavovať život.
     Vpustite svetlo, vzduch a priestor do vášho života aby znova mohol prúdiť v súlade s rytmom vašej duše.

Diskusia k článku:  http://www.jewel.sk/forum/index.php?topic=2537.0
Zdroj článku:  Encyclopedia Esoterica / Pamela Kribbe - Správy od Jeshua