Kap.15, čl. 1 – Pozitívne myslieť znamená urobiť zo všetkého to najlepšie

Už som poukazoval na to, že myšlienky sú sily, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú naše životné okolnosti. Negatívne myšlienky priťahújú negatívne účinky, pozitívne myšlienky majú za následok pozitívne skúsenosti. A preto, že myšlienky sprevádzajú vždy aj emócie, platí to isté aj pre ne.
Biblia začína vetou: „Na začiatku bolo Slovo“, ale Rímsky pojem logos ( = slovo ) môže znamenať aj myšlienku. Úvodná veta Biblie by preto rovnako tak dobre mohla znieť: „Na začiatku bola myšlienka“.

Myslenie je skutočne základnou tvorivou schopnosťou človeka: Idea predchádza akémukoľvek jednaniu. Celé myslenie je tvorivý proces, ktorý má zodpovedajúce následky.
V jednej peknej starej piesni sa spieva: „Myšlienky sú slobodné“. Ale sú myšlienky skutočne slobodné? Môžeme si síce myslieť čo chceme, to je naše právo, ale pretože myslenie utvára náš život, vyplatí sa naučiť sa myslieť „správne“, to znamená pozitívne.
Väčšinu problémov v našom živote tvoria následky zlého, totiž negatívneho myslenia. Pokým svoje myslenie neovládame, sme ovládaní svojimi myšlienkami a ich nekontrolovanými účinkami!
Pravdepodobne poznáte aj vy množstvo prísloví a porekadiel, ktorými sťažujeme život sebe aj iným. Na otázku, ako sa nám darí, odpovedáme:  „Mohlo byť aj horšie!“ alebo „Musí to byť!“ Týmto spôsobom neustále potvrdzujeme a upevňujeme stav nedostatku a utvrdzujeme sa v našich ťažkostiach.
Ak však neustále upevňujeme svoje problémy, čo iné potom môžeme čakať, než že sa predstava nedostatku v našom živote naozaj uskutoční?
Svojím myslením dávame všadeprítomnej kozmickej energii – tak ďaleko siaha naše duchovné vyžarovanie – buď pozitívny alebo negatívny náboj. Čím viac sa stotožňujeme s určitou myšlienkou – či už je konštruktívna, alebo deštruktívna – tým silnejšie na nej lipneme a tým istejšie a rýchlejšie vyrastú v našom živote jej účinky. Čím častejšie teda pripúšťame negatívnu myšlienku alebo negatívnu emóciu, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa naše negatívne očakávanie naozaj potvrdí. Rovnako tak dobre však v sebe môžeme neustále posilňovať pozitívnu myšlienku, pozitívnu emóciu, a tak očakávaním toho, čo je pre nás dobré, podporiť jej uskutočnenie. Pozitívne myslieť znamená pozitívne sa rozvíjať!
Človeku je daná sloboda, aby sa rozhodol medzi negatívnym a pozitívnym myslením. Môžeme túto slobodu užívať na svoju škodu, alebo vo svoj prospech. Rozhodnutie záleží na každom z nás. Ste to, čo si myslíte! Buďte teda vo svojom myslení pozitívni, to znamená konštruktívni, optimistickí, a váš život bude mať zodpovedajúci priebeh. Každý z nás žne len to, čo sám zasial. Považujte ťažkosti za to, čo v skutočnosti sú: za príležitosti na učeniu. Kto sa však nechce učiť, dostane od života trpké hodiny doučovania!
Je nezmyselné odvolávať sa v nešťastí na nepriazeň okolností, pretože si, za prvé, nepriaznivé okolnosti sami privodíme a, za druhé, záleží na tom, aby sme sa zo svojich chýb poučili a odstránili negatívne okolnosti pozitívnym myslením a konaním.
Len deti sú úplne závislé na svojich rodičoch a na svojom okolí. Určite sa nechcete správať ako deti a byť závislí na priazni okolností. Vezmite preto svoj život do vlastných rúk a utvárajte si svoju budúcnosť sami.
Ak chcete dať svojmu životu smer k lepšiemu, potom musíte vytvoriť zodpovedajúce duchovné príčiny. Presne to sa deje pozitívnym myslením. Vaša predstavivosť je pritom „umelec“, ktorý z látky života tvorí svoje umelecké diela.
To, že myslenie utvára náš život, je takpovediac prírodný zákon a my sa nemôžeme vyvliecť z pôsobenie tohto zákona. Môžeme však v súlade s týmto životným zákonom utvárať svoju budúcnosť podľa vlastných predstáv. Ak teda budeme používať svoje myslenie vedome tvorivým spôsobom a naviac ešte nabíjať svoje predstavy pocitom radostnej dôvery, pokiaľ teda budeme celým srdcom pracovať na úspechu, potom naša snaha nevyhnutne ponesie požadované plody.
Ak niekto o sebe tvrdí, že sa mu aj cez pozitívne myslenie nepodarilo vyriešiť svoje problémy, pravdepodobne sa mýli – v mnohom asi nemyslel skutočne pozitívne! Pozitívne myslenie však neznamená, že nebudeme brať na  vedomie nepríjemné veci, ale skôr znamená, že z každej situácie vyberieme to najlepšie. Nebudete môcť zabrániť tomu, aby ste neboli vo svojom živote neustále konfrontovaní s novými ťažkosťami.
Poučiť sa z takýchto tažkostí je práve zmyslom nášho života. Ale keď vám život prináša trpké skúsenosti, prečo si ich neosladíte?
Myslite preto v budúcnosti v konštruktívnych pojmoch úspechu, nie v deštruktívnych predstavách neúspechu! Podľa psychologicky platného vysvetlenia nie sú potrebné ešte zvláštne ezoterické výklady, aby sme dokázali účinnosť pozitívneho myslenia. Už zdravý ľudský rozum nám hovorí, že nám nepomôže, ak sa budeme sťažovať na zlý osud. Omnoho lepšie využijeme svoje schopnosti a svoju energiu, keď ihneď začneme hľadať riešenie každého svojho problému, akokoľvek ťažké budú jednotlivé detaily tohto riešenia. Na základe niekoľkých príkladov takýchto problémov by som chcel ďalej objasniť, čo znamená pozitívne myslenie.

1.   Manželská kríza
Muž obmedzuje svoju ženu. Zakazuje jej priateľské kontakty s inými mužmi a zakazuje jej všetky spoločenské styky.
Spontánne na takéto životné pomery reagujeme pravdepodobne rozhorčene, ale situáciu môžeme posudzovať aj kladne a povedať napríklad, že dominujúce správanie muža dáva žene možnosť, aby sa naučila presadzovať.
Ktokoľvek vám môže niečo prikazovať, ale len vy sami môžete vždy rozhodnúť, či sa tomu podriadite, alebo nie.
V popísanej situácii sa môže nie en žena učiť presadzovať a vnímať svoje záujmy, ale aj muž sa môže dozvedieť, ak je ochotný, prečo ho trápi takýto hlboký strach zo straty svojej ženy.
Ak sú partneri ochotní  a pripravení, potom môžu mať manželské krízy pre nich oboch veľmi očistný účinok, ktorý podporuje osobný rast.

2.   Nezamestnanosť
Aj tento pálčivý problém našej doby nemusí byť v individuálnom prípade pre takto postihnutého žiadnym nešťastím. Nezamestnanosť môže dať človeku šancu urobiť si konečne jasno v tom, akou činnosťou by si vlastne chcel zarábať na svoj každodenný chlieb.
V okruhu mojich známych je, napríklad, žena, ktorej dvadsaťpäť rokov zabehnutý a dobre prosperujúci obchod zbankrotoval vďaka jednému neschopnému spoločníkovi. Jej muž v tom čase už nežil, takže sa náhle ocitla bez peňazí. Táto pani sa však neuspokojila s tým, aby s prázdnymi rukami čakala na podporu, ale konala. Dala sa bezprostredne nato do práce a založila knižnú zásielkovú službu. Zárobok bol zo začiatku samozrejme skromný a prechodná doba veľmi ťažká. Vedela  však, že nariekanie je v ničom nepomôže, a tak sa vrhla do práce. Asi po roku štúdia si založila dobre zarábajúcu psychoterapeutickú poradňu a tiež zásielková služba rozkvitala, okrem toho robila semináre o pozitívnom myslení.
Jej pozitívne myslenie ako by magicky priťahovalo pomocníkov a podporu. Všade nadväzovala kontakty a po prvom roku mi úprimne povedala: „Bolo to ťažké, odpútať sa od môjho starého povolania, ale teraz som skutočne šťastná, že mi osud uštedril túto ranu.
Až po bankrote som si uvedomila, že môj vlastný životný údel je v úplne inej oblasti. Keby môj starý obchod bežal stále tak dobre ako pred tým, svoje povolanie by som snáď vôbec nezmenila, alebo len s veľkou nechuťou. Nebol by totiž žiadny dôvod s obchodom prestať. Ale teraz vidím, že patrím na miesto, na ktorom práve sedím!“
Existuje nekonečne veľa podobných príkladov! Nezamestnanosť neznamená, že takto postihnutý človek je na zvyšok svojho života odsúdený k nečinnosti. Život mu skôr na základe nezamestnanosti ukazuje, že je potrebná zmena a že musí začať so zodpovedajúcimi krokmi. Skutočnosť, že nezamestnaný má celý deň čas, aby hľadal miesto, vzdelával sa, nadväzoval správne kontakty alebo sa začal rekvalifikovať, už sama ukazuje, že dostal od života šancu dôkladne si premyslieť svoju situáciu a znovu začať.
Uvedomte si niekedy, koľko ľudí musí skutočne vynaložiť veľké úsilie, zatiaľ čo nezamestnanému človeku sa otvára množstvo mimoriadnych možností. Musí sa samozrejme preorientovať, z tohto dôvodu je predsa nezamestnaný. Ale táto zmena myslenia môže byť začiatkom nového, plodného úseku života.

3.   Keď na dvere zaklope smrť, choroba alebo bieda
Úmrtie alebo smrteľný úraz v rodinnom kruhu je nielen dôvodom na smútok, ale tiež nutnosť, aby sa vyrovnali s týmito otázkami.
Pre ľudí, ktorí veria v život na druhom svete alebo v znovuzrodenie, síce smrť stratila svoju hrozivú príchuť, ale každý človek by sa rozhodne mal už skôr vyrovnať so skutočnosťou, že jeho životu je daná určitá hranica, a premýšľať o tom, ako by chcel využiť jeho zostávajúcu časť. Pretože len vtedy, ak si uvedomíme svoju smrteľnosť, môžeme pochopiť hodnotu života.
Človek, ktorý svoj život správne využil a pôsobil pre dobro spoločnosti, sa bude celkovo dívať smrti priamo do tváre pokojnejšie, ako niekto, kto čas svojho života, ktorý mu bol darovaný premrhal a bude pre neho tiež ľahšie utešiť chorého alebo mu poskytnúť vnútornú istotu.
Keď umiera niekto z našich najmilších alebo niekto z našich priateľov, potom smútok, ktorý prežívame, nie je väčšinou úplne oslobodený od sebeckej prímesi. Žena, ktorá stratila svojho milovaného muža, je v dôsledku jeho smrti nútená často zarábať si ďalej na živobytie sama. Muž, ktorému zomrie žena, sa musí naučiť vykonávať veľa každodenných domácich prác, ktoré boli predtým roky úlohou jeho ženy. A každý človek, ktorý stratí svojho partnera, sa musí najskôr naučiť vyrovnať sám so sebou.
Ak sa človek dostane do finančnej tiesne, stojí pred ním úloha uviesť svoje životné pomery opäť do poriadku. Jeho blízkym sa teraz ponúka šanca dokázať, že sú skutočne ochotní pomôcť. To však neznamená, že by bezpodmienečne museli za postihnutého zaplatiť dlhy alebo prevziať jeho povinnosti, aby ho ušetrili. Dôležitejšia než hmotná je často psychická podpora a vecne odôvodnené rady. Každý z nás má totiž svoju vlastnú úlohu a nikomu nepomôžeme tým, pokiaľ ho jeho úlohy a skúseností s ňou spojenými „ušetríme“.
Hlavne rodičia majú často sklony k tomu, že chcú svoje deti ochrániť pred všetkým nebezpečenstvom života. Za takýchto okolností sa však deti nenaučia, ako sa v živote presadiť alebo sa vôbec nejako vyrovnať so životnými úlohami. Ale je to predsa moje dieťa! Počujeme často. Takíto rodičia by, pokiaľ je to možné, chceli deti ušetriť skúseností z neúspechu. Ochranárske správanie rodičov znamená záťaž nielen pre nich, ale týmto spôsobom tiež bránia deťom, aby nazbierali životne dôležité skúsenosti a poučili sa z nich pre ďalší život.
Nezabudnite však: Odsunúť niečo ešte neznamená úplne to odstrániť! My všetci budeme konfrontovaní s rovnakými problémami tak dlho, dokiaľ ich  nevyriešime. A čím skôr nájdeme primerané riešenie, tým lepšie!  

Svoj názor môžete vyjadirť aj v diskusnom fore