Život je ako škola. Rozvíjame sa tým, že sa učíme lekcie, aby sme sa kvalifikovali pre zodpovednejšie úlohy. Nemáme inú voľbu, lebo “škole života” sa vyhnúť nedá. Pre všetkých tu, po celý život, platí dennodenná povinná školská dochádzka.
Môžeme si však zvoliť, akým spôsobom lekcie zvládneme. Buď ich prijmeme od života . . .
. . . s radosťou, urobíme si domáce úlohy a budeme sa učiť s ľahkým srdcom. Potom budeme rýchlo napredovať.
Alebo sa budeme lekciám vyhýbať, budeme sa krútiť v kruhu a robiť jedno “čestné kolo za druhým”, až sa konečne svoju lekciu s mnohými stratami naučíme.
Každá úloha, ktorú máme, (napríklad vážny rozhovor s partnerom), je na začiatku ešte ľahká. Ale ak ju stále odsúvame, z pôvodne ľahkej úlohy sa postupne stáva problém. Nedorozumenia sa hromadia, hádky bývajú búrlivejšie, výmeny názorov nezmieriteľnejšie. Vážny rozhovor sa však ešte vždy nekonal. Stále obchádzame problém, ktorý narastá ako lavína - až mu napokon nebudeme môcť uhnúť z cesty a budeme prinútení konať. Neuskutočnený vážny rozhovor sa potom skončí tým najnepríjemnejším spôsobom, možno pred rozvodovým súdom.
Inými slovami, úlohy a problémy riešme, zakiaľ sú ešte malé! To je tá ľahká cesta v škole života. Problémy môžeme však nechať aj narásť, až nás iní prinútia vyriešiť ich.
Problémy aj preto dávajú mnohým ľuďom tak zabrať, lebo ich hneď zo začiatku vnímajú ako ťažké bremeno a okolie ich neoblomne núti, aby sa do nich konečne pustili. Pritom sa ich už mohli s oveľa menšou námahou zbaviť, dokiaľ to boli malé, drobné “problémčeky”.
Sú to vlastne vaše domáce úlohy, ktoré ste ešte nespravili! Predstavte si, že všetky tieto problémy sú vyriešené a nijaké ďalšie k nim nepribudnú! Precíťte úľavu pri tejto predstave! A potom sa pustite do diela! Pokojne si na to vezmite dostatok času a sústreďte sa iba na to, aby ste sa tohto zoznamu zbavili.
Urobte si z toho pravidlo:
“Všetky problémy treba zmiesť zo stola, dokiaľ sú ešte malé!”
Lekcie života ľahko zvládnete, keď sa ich hneď naučíte.
Ďalšia veľká tematická oblasť v škole života je, že sa pohybujeme stále v kruhu, napríklad:
Stále privádzame do svojho života rovnaký typ partnera.
Žijeme stále nad pomery, pričom je jedno, koľko zarábame.
Stále chorľavieme, hoci sa nechávame vyšetriť jedným lekárom za druhým.
Nepretržite nás využívajú iní.
Inými slovami, stále opakujeme triedu a nemôžeme sa dostať ďalej! V škole života je možné zostať po celý život na úrovni jednej triedy a stagnovať vo svojom vývoji.
Tu platí, aby sme sa dostali z tohto začarovaného kruhu a podnietili svoj osobný rast, je potrebné vyriešiť väčšie témy života.
Toto “pohybovanie sa v kruhu” možno rozpoznať podľa symptómov, väčšinou ako závislosť: nadmerná konzumácia alkoholu, alebo workoholizmus, aby som uviedol tie najdôležitejšie.
Kde vás život núti, aby ste sa zaoberali stále tými istými témami?
V ktorej oblasti života máte dojem, že sa už roky nemôžete dostať ďalej?
Dokážete za tým rozpoznať hlavnú tému?
Zaobchádzanie s peniazmi, s partnermi, zaobchádzanie s vlastným telom a zdravím?
Zaobchádzanie s rodičmi alebo s deťmi?
Zaobchádzanie s určitými pocitmi?
Pokúste sa teraz rozpoznať svoju aktuálnu životnú tému:
Pred akú úlohu vás teraz život postavil? Čo je vašou hlavnou úlohou? Čo treba teraz vyriešiť?
Ak túto úlohu nevyriešite (je to ako učebná osnova celého ročníka), bude to stále ťažšie, pribudne vám viac nechuti a frustrácie - presne ako v škole:
žiak znova a znova prepadá.
Keď si túto úlohu uvedomíte, sformulujte ju do otázky, napríklad:
- Čo môžem urobiť, aby som minul menej, než zarobím?
- Ako môžem svojej partnerke každodenne preukazovať svoju lásku? Čím ju môžem prekvapiť?
- Ako môžem vrátiť do nášho partnerstva lásku?
- Ako sa naučím dať voľnosť svojmu dospievajúcemu dieťaťu, pustiť ho a nechať ísť vlastnou cestou?
- Ako dosiahnem pevnejšie zdravie, vitalitu, lepšiu kondíciu?
- Ako sa naučím prejavovať svoje pocity tak, aby som nikoho nezraňoval?
- Ako sa naučím prejavovať svoje potreby?
Keď si svoju aktuálnu, hlavnú lekciu v živote sformulujete do otázky a napíšete si ju, potom sa stane zázrak:
"Život vám dá odpoveď!"
Musíte len mať otvorené oči a uši:
Tu vám prídu pod ruku noviny so zaujímavým článkom, tam zas stretnete človeka, ktorý vám pomôže dostať sa bližšie k riešeniu. Alebo sa vám v noci prisní riešenie a všetko bude jasné!
Sme tu na zemi preto, aby sme žili, milovali, učili sa, smiali sa a zanechávali za sebou minulosť.
Mnohí však na učenie zabúdajú a niektorí ani netušia, že život takto funguje.
On je voči nám trpezlivý, lenže ak sa nenaučíme svoje lekcie všedného života, zostaneme po škole. Alebo aj raz, či viackrát prepadneme, pretože sme nezvládli učivo ročníka. Krútime sa so svojimi problémami stále v kruhu, učivo sa stáva stále ťažším, vyžaduje stále viac energie, dokiaľ sa konečne nenaučíme, ako sa z tohto začarovaného kruhu vyslobodiť.
Potom to už však ide v živote opäť rýchlo k lepšiemu.
Život sám je najlepší doučovateľ a terapeut, pretože vylieči každého, často aj lekciami bolesti, utrpenia a choroby.
Máme na výber, ako sa budeme učiť:
1, či ťažkou cestou utrpenia alebo
2, ľahkou, kráľovskou cestou radosti.
Vyhnúť sa však “škole života” nemôže nikto.
Ukončite ešte dnes ťaživú cestu utrpenia a bolesti a vydajte sa na kráľovskú cestu radosti a šťastia.
“Šťastie nie je cieľ. Šťastie je cesta.” (Budha).
Nerobte zo všetkého, čo si želáte (z lásky, radosti, šťastia, naplnenia, ľudskosti, priateľstva, spolupatričnosti) svoj cieľ, ale svoju cestu.
To je kráľovská cesta v škole života!
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Šanca na nový začiatok" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|
