11, kapitola

     Stále som v tejto knihe zdôrazňoval, aké je dôležité byť “harmonicky naladený”. Je to preto, lebo len šťastný a naplnený život je jednoducho “harmonický”.
     Dnes sa môžeme cítiť šťastní, zajtra smutní. Napriek tomu môže byť oboje harmonické! Aj pri strate blízkeho človeka sa môžeme vnútorne cítiť “ v harmónii”. I smútok je “harmonický!”   . . .

     “V šaolinskom chráme sa nachádza miestnosť s tisícami zrkadiel. Jedného dňa vbehol do tejto miestnosti pes a uvidel sa obkolesený tisíckami psov.   . . .

     Je dôležité, aby som si túto radosť nielen myslel, ale ju aj cítil, naozaj sa jej tešil a stále ju hlbšie a intenzívnejšie preciťoval.
     Prakticky si to môžem precvičiť, keď sa zameriam na niečo nepríjemné, ale zároveň zotrvám v tejto hlbokej, vnútornej radosti.
     Vtedy si môžem uvedomiť, aká bezvýznamná je vlastne táto nepríjemnosť, že nejde o to, či sú veci príjemné alebo nepríjemné, ale treba prežívať všetko bez výhrad a intenzívne, celkom sa tomu oddať.   . . .