Imaginácia je tvorivá. Všade, kde sa prejavia a teda “zobrazia” . . .

     Všetci máme schopnosť názorne si niečo predstaviť.
     Dieťa to ani inak nevie, než si názorne predstavovať, čo počuje alebo čo číta. Aj každý schopný architekt najprv vidí pred svojím duševným zrakom hotový dom, skôr ako urobí prvú čiaru na papier.
     Mnohí ľudia však nechali túto prirodzenú schopnosť “zaspať”, pretože ju, okrem snívania v spánku, nepoužívajú.
     Ale je možné ju znovu zobudiť a musíme ju zobudiť, ak chceme využívať “tvorivú imagináciu”.

     Obraz je “reč podvedomia” a duše.
     Tieto “vnútorné obrazy” určujú väčšiu časť nášho života. Vždy, keď si nevedomky preberáme do svojho vedomia určitý obraz alebo predstavu, siaha naše podvedomie do vnútornej pamäte obrazov, do “vnútornej obrazovej galérie”, a uskutoční tieto obrazy.

     Tvorivá imaginácia pozná tento mechanizmus a využíva ho.
     Čokoľvek chceme vytvoriť, musíme si o tom najskôr urobiť obraz, čo možno najplastickejšie si to predstaviť.
     Preto by sme si mali vo všetkých oblastiach svojho života urobiť jasné obrazy, alebo aj celý film o “zamýšľanej udalosti”, tieto obrazy neustále preberať do vedomia a tam ich udržať čo najdlhšie a najživšie.

     Môžeme aj celkom vedome “vymazať” nechcené obrazy v našej vnútornej obrazovej galérii, alebo ich jednoducho vymeniť v svojej predstave.
     Túto techniku, ktorú tiež spoznáme v tejto knihe, nazývam “mentálne znovuprežitie.”