Pri jednom pokuse ju priviedli do miestnosti, v ktorej asi v päťmetrovej vzdialenosti čakala terapeutka s mačkou na kolenách. Mladá žena zostala stáť ustrašene pri dverách, rozpačito sa hrala s prstami a očividne nevedela, ako sa má chovať. Keď ju potom terapeutka vyzvala, aby postúpila o krok bližšie, zlyhali jej nervy a ona s krikom vybehla z miestnosti.
Z rozhovoru vyšlo najavo, že už od detstva cítila odpor k mačkám. Pokiaľ sa dalo, sa im vyhýbala. A tak jej tento strach nevadil až do doby, kedy v štrnástich rokoch nenastúpila do školy. Spolužiačky rýchlo jej slabosť odhalili.
Jedného dňa jej jedna spolužiačka hodila mačku do tváre. Od toho dňa začal strach meniť jej život. Občas nemohla ani pracovať. Keď cestou do práce práve uvidela mačku, bola na pokraji nervového zrútenia.
Konečne sa začala liečiť u jednej psychoterapeutky. Po dvanástich sedeniach bola tak ďaleko, že dokázala bez strachu sledovať obrázok mačky a dotknúť sa špičkou prsta plyšovej mačky. Po niekoľkých týždňoch zmizol jej strach úplne. Dokázala sa dokonca opäť dotknúť živej mačky bez toho, aby cítila čo i len pozostatok svojho predošlého odporu.
Z toho vyplýva, že strachu sa dá rovnako tak “odnaučiť”, ako sa ho človek kedysi “naučil”.
Psychoterapeutka pracovala technikou imaginácie.
Požiadala pacientku, aby si najskôr pohodlne ľahla a úplne sa uvoľnila. V stave uvoľnenia človek nie je schopný cítiť strach. Potom si mala predstaviť, že stretla na ulici mačku. Najskôr vo veľkej vzdialenosti, potom stále bližšie. V skutočnosti by ju bol už strach znova úplne ovládol, nakoľko však bola úplne uvoľnená, nemohla žiadny strach pociťovať.
Podvedomie nedokáže rozlišovať zdanie a skutočnosť.
A tak sa naučilo nepociťovať v tejto situácii strach. Čoskoro sa pacientka dokázala stretnúť bez strachu aj so skutočnou mačkou . Situácie, ktoré si mala predstavovať, boli postupne stále ťažšie. Akonáhle si na ne zvykla, boli tie isté situácie prenesené aj do praxe, až bola po niekoľkých týždňoch schopná mačky sa dotknúť a hladkať ju. Prekonala svoj strach.
Na tomto príklade vidíte, ako sa dá “odnaučiť” strachu. Je pritom úplne jedno, z čoho máte strach.
Niektorí ľudia majú napríklad strach z lietania a z tohto dôvodu nemôžu stráviť dovolenku na množstve zaujímavých miest.
Ak je to aj váš prípad, potom sa uvoľnite a odoberte sa na svoje miesto duševného uvoľnenia. Tam sa svojím duševným zrakom najskôr zadívajte na konečný cieľ, o ktorý sa usilujete.
Predstavte si sami seba, ako šťastne vystupujete z lietadla na nejakom zaujímavom mieste. Tým svojmu podvedomiu poskytnete najskôr jasnú cieľovú predstavu. Potom mu až ukážete presnú cestu, ktorá k nemu vedie. Predstavte si, ako idete do cestovnej kancelárie a objednávate si letenku.
Potom prežite cestu taxíkom na letisko, podanie svojej batožiny a čakanie v hale. “Počúvajte”, ako je oznamovaný váš let, a predstavte si, ako šťastne nastupujete do lietadla.
Dostali ste krásne miesto pri okne a príjemného suseda.
Prežívajte do všetkých podrobností, ako sa pripútavate a ako lietadlo štartuje. “Pozorujte”, ako lietadlo preráža mraky a ako sa vznášate nad oblakmi pod modrým nebom. Vtom prichádza letuška s výborným menu, na ktorom si pochutnávate. Pritom sa občas dívate z okna a vidíte, ako hlboko dole plynie krajina. V slnku sa leskne nejaká rieka, okolo “pláva” nejaké mesto. Po jedle si vypijete ešte šálku kávy, chvíľu čítate. Čoskoro nato ste v cieli. Letuška vás poprosí, aby ste sa pripútali a nefajčili. Zem sa zase pomaly približuje. Pristávate úplne mäkko. Je tam nádherné počasie. Čakajú vás milí ľudia. “Pozorujte sa”, ako šťastne vystupujete z lietadla a zdravíte svojich priateľov. Rozprávate im nadšene o krásnom lete.
Keď si budete situáciu, z ktorej máte strach, v stave uvoľnenia stále znova so všetkými pozitívnymi podrobnosťami predstavovať a sprevádzať ich pocitom radosti a šťastia, potom sa vaše podvedomie naučí, že sa tejto situácie už nemusíte báť. Môžete si potom let prežiť aj prakticky a radovať sa a byť šťastní. Odnaučili ste sa od svojho strachu.
Je veľmi dôležité, aby ste pred sebou najskôr videli požadovaný cieľ a tým svojmu podvedomiu poskytli predstavu o tom, čo chcete vlastne dosiahnuť. Cestu so všetkými podrobnosťami potom prežijete s pocitom radosti. Doprajte svojej fantázii úplnú slobodu a prežívajte túto cestu v stále nových variantách.
Mnoho žien má strach z narodenia dieťaťa, a aj tak by radi dieťa mali. Akonáhle zistia, že sú tehotné, prepadnú panike. A pritom by mohla doba očakávania byť tou najkrajšou v ich živote.
Pokiaľ sa v takejto situácii ocitnete, potom si na mieste duševného uvoľnenia predstavte seba samú po vydarenom pôrode, ako radostne prijímate blahopriania svojho manžela a príbuzných.
Potom prežite do všetkých podrobností aj celú predchádzajúcu dobu:
- Ako si vy a váš muž prajete dieťatko
- Ako po vyšetrení u lekára oznamujete túto správu svojmu manželovi
- Vnímajte, ako vás berie do náručia a teší sa spolu s vami na dieťa
- Pozorujte, ako sa pomaly zaguľatievate a radostne odchádzate na kliniku, keď prišiel váš čas.
- Dostala ste krásnu izbu s prívetivou mladou ženou, ktorá rovnako ako vy, očakáva radostne pôrod. Vzrušene sa bavíte a plánujete, čo všetko podniknete, až bude dieťa na svete.
- Potom príde váš čas a vy prežijete pôrod. Pociťujete síce námahu, ale s uľahčením zisťujete, že takmer necítite bolesť.
- Konečne máte svoje dieťa v náručí a krátko nato, prichádza váš muž s veľkou kyticou červených ruží a raduje sa s vami.
Prinajmenšom v posledných troch mesiacoch pred pôrodom by ste mali túto situáciu niekoľkokrát denne v stave úplného uvoľnenia prežiť (technika 3 mesiacov).
Vymýšľajte si pritom stále nové varianty. Raz máte jednoposteľovú izbu, pretože sa chcete venovať v pokoji svojim radostným myšlienkám, inokedy máte dvojposteľovú izbu, pretože sa chcete s niekým baviť.
Prežívajte pôrod raz na klinike, inokedy, napríklad, doma s pôrodnou asistentkou. Nech už si budete predstavovať čokoľvek, musíte sa pritom vidieť, ako ste veselá a šťastná.
Teraz už viete, že sa môžete vysporiadať s každým strachom, a to aj s pradávnym strachom zo staroby a zo smrti.
Tento strach z neznáma je hlboko zakorenený v každom človeku. Akonáhle však svojmu podvedomiu poskytnete pozitívny obraz staroby, neistota a tým aj úzkosť, zmizne.
Ak máte práve štyridsať, potom si predstavte, ako slávite šesťdesiate narodeniy. Ste plný podnikavosti a vypadáte úplne rovnako ako dnes. Stále aktívne športujete. (Pokiaľ ste to už dnes nechali, je najvyšší čas, aby ste to zmenili , pretože najnebezpečnejšou chorobou našej doby je akútny nedostatok pohybu).
Predstavte si sami seba v spoločnosti mladých, veselých ľudí, ktorí obdivujú vaše výkony alebo ďakujú za to, ako sa vo vašej spoločnosti zaujímavo pobavili. Samozrejme o seba stále starostlivo dbajte. Človek môže dobre vyzerať v každom veku. Pokiaľ ste v štyridsiatke trocha silnejší, potom si sami seba predstavte v šesťdesiatke zase ako štíhleho, veselého a obletovaného partnera. Pociťujte, ako ste milovaný. Vnímajte, ako všetci vyhľadávajú vašu spoločnosť. Predstavujte si sami seba ako staršieho kultivovaného človeka, ktorý je práve uprostred života a všade ho radi vidia.
Pred časom ku mne prišla pacientka, ktorá úplne presne zodpovedala tomuto obrazu. Vyzerala skvele a sršala aktivitou. Trápila ju len jedna vec: strach z vody.
Ako dieťa išla raz s rodičmi na ostrov Helgoland. Čln, ktorý ich mal dopraviť z veľkej lode na ostrov, sa pri pristávaní prevrátil. Pritom sa na ňu ďalšie dieťa zo strachu tak pevne zavesilo, že sa obe takmer utopili.
Od tej doby sa vyhýba vode. Nikdy sa nenaučila plávať, pretože akonáhle uvidela vodu, jej inokedy veselá nálada bola preč.
Až v starobe sa dozvedela o možnosti, že tento strach sa dá odstrániť pomocou psychokybernetiky. Navštívila jeden z mojich kurzov. Dnes má 68 rokov, pred rokom sa vo svojom klube naučila plávať a pravidelne každý týždeň to v bazéne využíva.
Ďalšiu mladšiu pacientku postihla pred dvomi rokmi ťažká rana. Ochorela na rakovinu. Jeden prsník jej museli celý vyoperovať. Síce sa znovu úplne uzdravila, ale cítila sa už ako “polovičný človek”, ako sama hovorila, a trpela takými depresiami, že jej manžel s ňou nedokázal vydržať a opustil ju. Jej depresie sa tým zhoršili a boli neznesiteľné. Začala pochybovať o zmysle života vôbec. V tejto situácii ju jedna známa prehovorila, aby prišla na jeden z našich kurzov. Nerobila si síce žiadne veľké nádeje, že by jej to mohol pomôcť, ale nakoniec privolila, že to teda aspoň vyskúša.
Potom sa jej v kurze tak zapáčilo, že sa prihlásila ešte raz. Jej stav sa stále viac zlepšoval. Manžel, ktorý ju príležitostne ešte navštevoval, si prekvapene všimol jej premenu. Od tej doby uplynul rok, tí dvaja žijú znovu spolu a pred niekoľkými týždňami som od nich dostal správu, že sa im dokonca narodilo dieťa.
Úžasná schopnosť sebaovplyvnenia pomocou pozitívnej imaginácie môže rozhodujúcim spôsobom
zmeniť váš život aj v situácii, ktorá vyzerá beznádejne.
Niekedy nie je možné zmeniť samotné okolnosti, ale dá sa zmeniť postoj k životu. Keď pôjdete autom a vozidlo, ktoré príde zľava, vám nedá prednosť v jazde, takže nehode môžete zabrániť len prudkým zabrzdením, potom si na to spomeňte. Nerozčuľuje vás situácia samotná, ale vy sa rozčuľujete nad touto situáciou. Rovnako tak môžete šoféra druhého vozidla poľutovať, v akom musí byť asi duševnom rozpoložení, keď koná tak bezohľadne. Snáď budete mať potom dokonca radosť, že vy sami ste takí pokojní a vyrovnaní a máte také dobré reakcie, že ste dokázali zabrániť hroziacej nehode.
Niekedy ani najlepšie reakcie nestačia nehode zabrániť.
Jedna pacientka tak, pred dvanástimi rokmi, zažila ako spolujazdkyňa nehodu, do ktorej bol zapletený jej muž. Utrpela pri tom veľmi ťažké zranenia a musela do nemocnice, zatiaľ čo manžel z toho vyviazol len zľaknutím. Od tej doby ju už nikto neprinútil, aby nastúpila do auta.
Nehoda však mala jeden potešujúci vedľajší účinok: pretože už nejazdila autom, prešla pešo bližšie aj vzdialenejšie okolie svojho bydliska a čoskoro sa zase tešila najlepšiemu zdraviu.
Pred rokom začula o možnostiach psychokybernetiky a zúčastnila sa kurzu. Medzitým svoj strach už dávno premohla. Urobila si vodičský preukaz a dnes si našla dokonca nové poslanie, že ako vodička mikrobusu odváža ráno postihnuté deti do školy a poobede ich vozí zase späť domov. Strach z nehody úplne zmizol.
Úplne iný strach mal mladý muž, ktorý za mnou prišiel jedného dňa na pohovor. Bol vysoko inteligentný a chcel sa stať právnikom. Malo to však jeden háčik: pri každej skúške zlyhal.
Mal “hrču v krku”, nedostal zo seba ani slovo a nebol schopný jedinej jasnej myšlienky.
Strach zo skúšky!
Takýto strach majú asi viac-menej všetci. Veď kto ide úplne bezstarostne na skúšku, ktorá je pre neho dôležitá? Vo vzácnych prípadoch však tento strach zo zlyhania môže natoľko zosilnieť, že ochromí všetky schopnosti, čím dôjde k tomu, čoho sme sa obávali - skutočne zlyháme.
V uvedenom prípade bola situácia zvlášť vážna, pretože mal v piatok, teda za štyri dni, svoju poslednú možnosť, ako urobiť štátnu skúšku, pred tým totiž na niekoľkých skúškach prepadol.
Bol utorok a mal sme celé štyri dni. Za tú dobu sa naučil imaginatívnym technikám.
Stále znovu si predstavoval, ako úplne kľudne prichádza na skúšku a uvoľnene odpovedá na všetky otázky. Videl, ako je oznámený výsledok skúšky a ako mu predseda skúšobnej komisie gratuluje k zloženej skúške. Stále znovu si vrýval do podvedomia tieto pozitívne obrazy a zaplnil touto predstavou celé svoje myslenie.
Sám som napäto očakával výsledok a radoval som sa s ním, keď som sa po niekoľkých dňoch dozvedel, že v tejto, pre neho tak dôležitej, skúške obstál. “Bol som pri skúške síce ešte dosť rozčúlený”, povedal, “ale obstál som”.
Niekedy sa dá teda aj v časovej tiesni odstrániť za pár dní zakorenený strach, alebo ho aspoň citeľne zmierniť, pokiaľ človek správne využije čas, ktorý má ešte k dispozícii.
Nikdy teda nehovorte: “Už je veľmi neskoro, už nemôžem nič robiť!” Tým sa len pripravujete o možnosť.
Lebo, nikdy nie je neskoro!
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Uzdrav sám seba" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|
