Určujte pozitívnymi myšlienkami svoj zajtrajší osud, na ktorý sa už dnes môžete tešiť tak, ako sa sedliak teší na dobrú úrodu, pretože vie, že čo zasial, aj zožne. Tak naplňujte každý deň svojho života radosťou.
Aká je veľká sila pozitívneho myslenia, je dobre vidieť na nasledujúcom experimente, ktorý vykonala Viedenská škola pomocou falošných liekov (citát z knihy J.P.Scholeera Uzdravujúce ruky):
Profesor Joseph Skoda a profesor Leopold Dittel rozdelili Všeobecnú nemocnicu vo Viedni na dve polovice. V jednej polovici ošetrovali pacientov falošnými liekmi a v druhej obvyklými liekmi praktickej medicíny. Po uplynutí jedného roka potom s veľkým prekvapením zistili, že úspechy na oboch stranách boli presne rovnaké. Obaja profesori vyvodili z tohto experimentu nasledujúce poučenie:
“My lekári môžeme môžeme stanoviť diagnózu, môžeme chorobu v jej priebehu vydráždiť, môžeme ju utlmiť, ale uzdraviť ju nemôžeme. Uzdravovať dokáže jedine a iba príroda v človeku. Pritom nesmieme zabudnúť, že zdravý spôsob života predstavuje dôležitú súčasť prírody.”
Nechcem vo vás vzbudiť dojem, že sa domnievam, že by človek mohol pokojne v akomkoľvek ohľade konať proti rozumu, len keď správne myslí. Nehľadiac na to, že to vôbec nie je možné - človek nemôže žiť nerozumne, a pritom správne myslieť. Som presvedčený, že vedľa správneho myslenia hrá dôležitú úlohu zdravý spôsob života.
- Nepripusťte si teda žiadne negatívne myšlienky.
- Zdravo sa stravujte a vyhýbajte sa pobytu vo vydýchanom vzduchu dlhšie, než je nevyhnutne nutné.
- Dbajte na to, aby vaše telo malo dostatok pohybu, a nechávajte auto čo najčastejšie v garáži. Vydajte sa cez víkend zase na peší výlet a užite si ten nádherný pocit, keď ide človek do postele unavený, ale šťastný.
- Myslite na to, že každá cigareta váš život skracuje o sedem minút, a pokúste sa obmedziť aj požívanie alkoholu.
- Tak ako prehnané šetrenie, ani príliš veľké nároky vášmu organizmu neprospievajú - dodržujte vždy zdravú mieru. Neprenechávajte všetku starosť o blaho svojho tela sile svojich pozitívnych myšlienok, ale podporujte ich tiež zdravým spôsobom života.
Veď, nie je to zvláštne, že prírodné národy - ľudia, ktorí ešte žijú v prírode a s prírodou, ktorí nič nevedia o baktériách a ďalších príčinách chorôb a často nedbajú na najzákladnejšie hygienické zásady, že práve títo ľudia bývajú takmer úplne uchránení od chorôb a utrpenia a obvykle zomierajú vo vysokom veku na starobu, pokiaľ nezahynú pri nehode?
A nám “kultúrnym ľuďom” zostáva, že musíme túto skutočnosť vziať len s údivom na vedomie, a tak sa musíme pýtať, čím to je, že sa u nás musia o udržanie nášho zdravia starať lekári, lekárnici a zdravotné sestry, zatiaľ čo prírodné národy toto najväčšie bohatstvo, dostávajú zdanlivo bez ťažkostí.
Neverte tomu, že osud to chcel, aby sme sa my museli trápiť chrípkou, reumatizmom, rakovinou a tisícimi iných chorôb.
Veď, väčšina ľudí verí v Stvoriteľa, ktorý je sám dokonalý, a ktorý aj nás stvoril ako dokonalé bytosti k obrazu svojmu. A tak, myšlienka, že by tento Stvoriteľ na nás cez svoju obmedzenú lásku a dobrotu zoslal toto zlo, vypadá ako rúhanie.
Nie je preto ďaleko pravdepodobnejšie, že Boh nás stvoril dokonalých ale súčasne aj chcel, aby sme žili podľa jeho vôle v súlade so zákonmi harmónie?
A pretože nás však stvoril dokonalých, dal nám aj možnosť rozhodovať o našej vlastnej ceste.
Keď však túto slobodu rozhodovania využívame tak, že porušujeme princíp harmónie, potom je logické, že výsledkom nemôže byť nič iné, len disharmónia.
Už Hippokrates zastával názor, že choroba nie je niečo, čo k nám prichádza nezávisle zvonka, ale že je do veľkej miery spôsobovaná nesprávnym ľudským správaním. A tak potom, zmena tohto chybného správania musí nevyhnutne viesť k normálnemu stavu, teda ku zdraviu. Zdá sa, že moderná medicína, aspoň pokiaľ ide o niektoré choroby, je na prahu rovnakého poznania.
Tým ale vôbec nepopieram úlohu, ktorú hrajú baktérie v priebehu niektorých chorôb, ale odmietam veriť, že sú vlastnou príčinou choroby. Ako by potom bolo možné vysvetliť, napríklad, skutočnosť, že Napoleon mohol dokonca prísť k svojmu vojakovi chorému morom bez toho, že by ochorel. “Vedel”, že neochorie, a preto neochorel, aj keď sa dostal do styku s miliardami choroboplodných zárodkov.
Veď do styku s baktériami a ďalšími choroboplodnými činiteľmi sa dostávame neustále. Ak ochorieme len pomerne zriedka, potom tu musí hrať úlohu nejaký silnejší faktor, ktorý ochoreniu bráni a tou je naša prirodzená dokonalosť, ktorá pripúšťa chorobu len ako prejav porušenia harmónie. Keby to tak nebolo, zomreli by sme všetci veľmi mladí, sotva sme sa narodili, pretože všetci stále znovu prichádzame do styku s miliónmi choroboplodných zárodkov.
Nad mnohými veľkými metlami ľudstva lekárska veda zvíťazila. Pripomeňme si slávne mená ako Koch, Pasteur alebo Semmelweis.
Ale stali sme sa tým všeobecne zdravší?
Práve naopak: sme skôr častejšie chorí než naši predkovia, ktorí tieto požehnania ešte nepoznali.
Ako sa to dá vysvetliť?
Nuž, môj názor poznáte. Kde je disharmónia, tam je aj choroba. Ak je moderným lekárskym výskumom chorobe odobraná nejaká možnosť prejavu, potom si nájde možnosti iné.
A tak, dokiaľ nebudeme žiť v harmónii sami so sebou, so svojimi blížnymi a s celou prírodou, dovtedy budú existovať choroby.
Počas čítania tejto knihy iste narazíte občas na názory, ktoré vo všetkých bodoch nezodpovedajú súčasným lekárskym náhľadom, ale skutočnosť, že milióny ľudí niečo vidia chybne, ešte omyl nenapravuje. Takouto argumentáciou by bolo možné dokázať, že konské výkaly sú skvelá potrava, pretože milióny múch sa nemôžu mýliť.
Moje názory vyrástli z mnohoročných skúseností, ale nehlásajú žiadne dogmy. Chcel by som len sprostredkovať podnety k premýšľaniu, veď moje podnety môžete slobodne nasledovať alebo ich odmietnuť.
Touto knihou som sledoval jediný cieľ a to: "Pomôcť iným nájsť vlastnú cestu!"
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Uzdrav sám seba" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|
