Mnohí ľudia majú strach zo samoty. Bez partnera sa cítia neschopní života, nedokážu byť šťastní a dúfajú, že ich osamelosť zmizne, keď budú s niekým žiť.
     Dvaja nešťastní ľudia sa však nestávajú šťastnými len preto, že sú spolu. Najviac sa k tomu pripojí strach, že toho druhého opäť stratia.

     Strach nie je dobrou základňou pre ozajstnú lásku.

     Byť sám je úloha, ktorá sa raz ponúkne každému človeku. Pred touto úlohou nie je úniku a je nutné ju vyriešiť.
     To neznamená, že sa musím stať pustovníkom alebo samotárom. Táto samota neznamená žiadnu trýznivú izoláciu.

     Keď ovládnem umenie byť sám, znamená to, že získam jasné a bystré sebauvedomenie, vedomie, že som so všetkým zajedno.
     V tomto vedomí som intenzívne a hlboko spojený s ostatnými, a tým aj s celkom. Táto hĺbka nevychádza z myslenia, ale zahŕňa všetky oblasti bytia. Až potom sa stávam autonómnym.
     Až potom je možná naozajstná láska.

     Ideálneho partnera však môžem stretnúť iba vtedy, keď sa sám stanem ideálnym partnerom. Svoju veľkú lásku stretnem, keď ju nájdem v sebe. Potom ju síce už z vonku nebudem potrebovať, ale až vtedy získam možnosť pritiahnuť ju k sebe, a to podľa zákona rezonancie.

     Zmyslom partnerstva je to, že ten druhý ma konfrontuje s mojimi nedostatkami. Že mi ukazuje, kde ešte nie som dokonalý.
     S tým druhým zostávam, pretože ho milujem a prípadný spor s ním ma má nakoniec priviesť ku mne samému. Preto je ten partner, ktorého práve hľadám, pre mňa tým ideálnym. A ja pre neho. Spoločne sme každý zvlášť na ceste k sebe samému.

     Veľké šťastie nezískam tým, že budem dostávať čo možno najviac lásky od svojho partnera, ale tým, že zdokonalím svoju vlastnú schopnosť lásku prijímať a rozdávať. Dokiaľ ja sám nemilujem, zostáva moja duša prázdna.
     Cieľom partnerstva teda nie je láskyplne sa cukrujúci párik hrdličiek, ktoré bez seba nedokážu byť, ale v ideálnom prípade dvaja ľudia, ktorí sú spolu a pritom je každý z nich zvlášť “celistvý”. Ktorí sa vlastne už ani nepotrebujú, pretože každý z nich prevzal a prijal aspekty toho druhého.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >