Realita sa vymyká našej kontrole podľa toho, do akej miery nevedome zachádzame so svojím presvedčením. Prežívame a dostávame to, v čo veríme. Ak neveríme, že prežívame to, v čo veríme, tak to neprežívame, pretože veríme, že to neprežívame.
Ak nie sme vedome pôvodcom, (stvoriteľom), svojho presvedčenia, preberajú vládu nad tvorbou našej budúcnosti minulosť a doterajšie presvedčenie.
Kedykoľvek nie som vedomý, je moja budúcnosť tvorená minulosťou.
Musím si uvedomiť:
- Aké sú moje problematické, (nevyriešené), životné témy
- Čím je určovaná moja realita? Tým, o čom som presvedčený, mojimi zásadami, názormi, prevzatými názormi, poznatkami, mojou vôľou, myslením, jednaním, hovorením, bytím
- Moja realita je iba obyčajným odrazom, súhrnom mojich presvedčení
- Spoločná realita, (napríklad v rodine), je súhrnom spoločného presvedčenia
- Účelom každého presvedčenia je ho prežiť
- Chcem skutočne prežiť to, čo práve vytváram?
Presvedčenie však realitu nielen vytvára, ono realitu tiež “popiera”.
Realita je výsledkom našich aktuálne pôsobiacich presvedčení.
Vytváranie a popieranie reality pozostáva zo štyroch krokov, ktoré sú stále tie isté:
- Predstava, imaginácia
- Viera, presvedčenie
- Prežitie a tiež vymazanie
Na základe reality a istoty vedie to, o čom sme presvedčení, k ľahkej a bezprostrednej realizácii a prejavu. Veľa indivíduí vytvára kolektívne vedomie a realita tohto sveta je vždy súhrnom kolektívnych presvedčení.
Vlastné presvedčenie ale tiež filtruje vlastné vnímanie.
Je dôležité spomenúť si na úroveň vedomia, na ktorej ste boli vedomým stvoriteľom reality, tej, ktorú vedomou voľbou svojich presvedčení práve prežívame. To, o čom som presvedčený, vytvára to, o čom som presvedčený a ešte viac posilňuje moje presvedčenie tým, čo práve prežívam. Čím existuje viac vecí, o ktorých som presvedčený, tým som menej flexibilný a tým viac je moja zdanlivá identita týmto presvedčením určovaná.
A naopak, čím menej som o niečom presvedčený, tým som slobodnejší v tvorbe svojej budúcnosti.
Moje dnešné stanovisko vytvára moju zajtrajšiu realitu a posilňuje samú seba. Realita sa teda šíri od určitého stanoviska a toto stanovisko vytvára zodpovedajúcu realitu. Potom objektívne zažívam to, čo subjektívne očakávam. Keď vychádzam z reality, zostávam tým vo vnútri hraníc tejto reality, čím ju stále viac posilňujem.
Až keď prekročím tieto hranice, umožním tým niečo nové, rast, pokrok. Realita je proces, ktorý začína vedome alebo nevedome zvoleným presvedčením a končí jeho prežitím.
Prežívam teda vlastne svoje presvedčenia, ktoré sa stali viditeľnou realitou.
Každý výtvor sa tak dlho vracia ku svojmu stvoriteľovi, dokiaľ ten nie je ochotný ho vymazať tým, že ho prežije.
Neprijaté veci sa tak hromadia a môžu sa stať horou nepríjemností.
Až vtedy, keď nejaký výtvor spoznám, prijmem a prežijem, dovolím mu, aby bol rozpustený a vymazaný.
Často sa stáva, že v dôsledku škodlivých presvedčení telo nemôže harmonicky fungovať.
Ide teda o to rozpoznať prekážky a bloky, ktorými ste si zastavali vlastnú schopnosť vytvárania reality a odstrániť ich. K tomu dosť často patrí napríklad zbaviť sa “chronického postoja obeti”.
Rozum žije v rámci onej reality. Táto mnou vytvorená realita obmedzuje moje možnosti. Preto väzím neustále v minulosti a nezažívam “možnosti fenoménu TERAZ”.
Až na druhej strane presvedčenia a skúseností leží “uskutočniteľnosť”.
Vďaka realizácii môžem prejsť na druhú stranu a vystúpiť z “väzenia svojich presvedčení”. Iba potom sa mi otvoria prirodzené “možnosti bez hraníc”.
Každá myšlienka, každý pocit mení kolektívne vedomie a tým aj celok.
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|
