Zasvätenie znamená zasvätiť sa úplne tomu Jedinému, je to najpodstatnejší krok k dokonalej transformácii človeka. Týmto krokom vstupuje nový človek do nového života. Starý človek je mŕtvy. Nové vedomie vytvára úplne nové životné okolnosti podľa zákona “ako vo vnútri tak na povrchu”. Ježiš povedal: “Kto stratí svoj život pre mňa (teda pre vedomie Krista) získa život.”
V mnohých kultúrach bolo zasvätenie prevádzané vonkajším procesom, akýmsi “zomri a buď” a dialo sa s plným nasadením života pri konfrontácii so štyrmi živlami. V škole života prebieha táto skúška stále ešte veľmi živo, aj keď už nie je životu nebezpečná.
“Skúška zemou” spočíva v tom dokázať, že sa človek naučil optimálne zaobchádzať s hmotou, teda s peniazmi.
Pri “skúške vodou” človek preukazuje, že si v prúde svojich pocitov vie udržať jasnú hlavu a otvorené srdce.
“Skúška vzduchom” preveruje usporiadanie myšlienok. Ide o myšlienkovú disciplínu, o schopnosť zamerať svoje vedomie ja Jedinú silu, rozšíriť ju a pozdvihnúť, až sa oslobodí od obmedzenia časom a priestorom.
“Skúška ohňom” vyžaduje ovládnutie silou vôle. Človek musí nechať svoju individuálnu vôľu vplynúť do vôle ústrednej. “Otče, nie moja, ale Tvoja vôľa sa staň!”
Konfrontácia so štyrmi živlami rozhodne nie je vždy príjemná a vyžaduje veľa trpezlivosti, kým situáciu zvládneme a nájdeme v nej dokonca potešenie. Zasvätenie preto nie je nikdy vonkajší proces, ktorý prebieha pomocou niekoho iného, ale vždy stretnutie s božím vedomím v našom vnútri - a tým precitnutie k nášmu pravému Ja.
Môžeme tomu síce napomôcť, ale nikdy to nemôžeme privolať. Nikto nemôže porodiť sám seba. Jednou z posledných prekážok, ktorú je nutné prekonať, je naučenie sa pokore - je treba naučiť sa trpezlivo vyčkať, až príde čas. Neprepadnúť duševnej domýšľavosti a nechcieť určovať, kedy sa čo má stať.
K zasväcovacím skúškam tiež patrí optimálne zaobchádzanie s časom.
Poznanie, že predo mnou leží večnosť. Môžem si vychutnávať každý krok na ceste k cieľu, ale žiť pritom naplno každý okamih. Každý okamih je totiž jedinečný a nikdy sa už nevráti. Žijem teda vo vedomí večnosti, v tu a teraz a vedome prežívam jedinečnosť každého okamihu. Čas a večnosť splývajú v prežívaní večného TERAZ.
Zasvätený je šťastný, aj keď nemá žiadne želania, nič nepožaduje a nič nevlastní, nemôže ani nič stratiť.
Prepustil všetko, čo je menšie než Boh. Vrátil sa domov ako “stratený syn”.
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|
