V ktoromkoľvek okamihu môžete získať skúsenosť, že keď upokojíte myšlienky, stretnete sa s ozajstným vedomím bytia, lebo to je neustále prítomné.
     Preto, aby ste boli tým, kým ste, nemusíte nič robiť. To je kľúč ku všetkému.
    Nepotrebujete žiadne myšlienky ani plány, len musíte proste byť a v dokonalosti bytia nechať prebiehať to, čo je. A všetko, čo je potrebné urobiť, je tým urobené, bez toho, aby tu bol niekto, kto to robí.
    To je robenie cez nič - nerobenie! To je taoistické umenie wu - wei.

     Fascinujúce na tom je, že dvere sú otvorené a vy môžete kedykoľvek vstúpiť do dokonalosti ničnerobenia. Nie sú k tomu potrebné žiadne predpoklady a ide to úplne bez námahy.
     Ba naopak, akonáhle sa o niečo snažíte, unikne vám to. Akonáhle svoju námahu vzdáte, je to úplne jednoduché. Jedinou prekážkou boli totiž vaše myšlienky a úmysel niečo urobiť.

    Ničnerobenie sa nedá “vyrobiť”. Dá sa len nechať prebiehať.
     Nedá sa ani pochopiť, lebo chápanie je chápané rozumom a teda myslením. Pochopenie je imitácia poznania. Pochopenie vedie k vedeniu a k predstavám o tom, čo vieme. Ozajstné vedenie prejde do vedomia, akonáhle sa vzdáme svojich predstáv a prijímame proste to, čo je. Potom zmizne akýkoľvek rozdiel medzi “vedením” a “vedúcim”.

     Prepustenie nie je žiadny proces konania, je to naopak ukončenie tohto procesu. Je to tak jednoduché, že to mnohým príde zaťažko. Je to, ako keby som povedal: Bežím a bežím a neviem, ako mám zastaviť. Jednoducho, proste už nepobežím ďalej!

     Prepustenie ide úplne bez námahy. Prepustiť niečo znamená ukončiť akúkoľvek aktivitu a len prežívať to, čo sa deje.
     K tomu tiež patrí, že prestaneme pracovať. Pod slovom “práca” rozumieme “všetko, čo musíme robiť”. Keď vyškrtneme ono “musíme”, stane sa práca hrou. A ku hre patrí odpočinok.

    Mnohí ľudia sa nevedia ani s ľahkosťou hrať, nieto hravo pracovať.
     Ideálnym vzorom je nám naše srdce. Pracuje neúnavne, po celý život, vo dne v noci, ale neunaví sa, pretože po každom jeho údere nasleduje prestávka.

    Práca a odpočinok sú jedno a to isté.
     Odpočinok nie je žiadne privilégium, ale cnosť a je úplne nevyhnutný, ak chceme jedného dňa povedať: “Ozaj som žil”.


P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >