Kedykoľvek sa môžete spoznávať po novom a pritom zostať tým, kto ste.
     Udržiavať napätie týmto paradoxom, to je celé tajomstvo života, lebo energia prúdi len tam, kde je napätie medzi dvoma pólmi. 
     Inými slovami: “Napätie v živote znamená - neustále sa meniť a predsa zostať sám sebou!”   . . .

     . . .   Rieka, to je tok. Rieka, ktorá netečie, už nie je riekou, ale mŕtvou vodou, ktorá pravdepodobne čoskoro vyschne. V neustálych premenách svojho toku však zostáva rieka riekou.

 

     Dnešné rýchle životné tempo od nás neustále vyžaduje zmenu.
     Nie zmenu ako dôsledok tlaku zvonku, ale zmenu zo svojho podnetu, zmenu ako súčasť vlastnej podstaty. Sme potom rýchlejší než vonkajšia zmena, spoznávame sa nanovo ešte skôr, než nám život vnúti novú úlohu.
     Vziať túto zmenu, tento neustály nový začiatok do vlastných rúk, je našou záchranou. Vynútená zmena však je našou skazou. Potom svoj osud “znášame” namiesto toho, aby sme si ho určovali sami.

     V živote prichádzajú okamihy dokonalého šťastia: “Keď sme zajedno so sebou a svetom, v harmónii so životom.”
     Tieto okamihy sú také nadpozemsky krásne, že by sme najradšej zastavili čas, aby šťastie pretrvalo. A predsa tento vzácny okamih nezadržíme a skôr ako sa spamätáme, je preč, aby nám zostala iba spomienka.
     Keď sa na to presne rozpomenieme, uvedomíme si, že každý z týchto okamihov mal inú podobu. Niekedy to bolo ticho, inokedy absolútna harmónia, alebo dokonca všeobjímajúca láska.

     Tieto šťastné okamihy majú spoločné iba to, že sme boli celkom naplnení určitou energiou.
     Boli sme s ňou spojení a toto zjednotenie, toto blažené bytie, nás urobilo šťastnými.
     Keď sme obklopení “šťastím”, “láskou”, nenachádzame sa v statickom stave, ktorý by sa dal zadržať, ale celkom a úplne v toku života. Šťastie plynie, aj láska plynie.

     Nemôžeme tieto okamihy šťastia vlastniť, musíme nimi byť.
     To je rozdiel medzi mať a byť. Môžem mať šťastie, alebo šťastím byť. Môžem mať lásku, alebo láskou byť. Moje “nepravé Ja” sa stotožňuje s tým, čo má, moje “pravé Ja” sa stotožňuje s tým, čo je.

     Čím viac žijeme v zhode s týmto pravým Ja, tým viac žijeme ako stelesnené šťastie, pokoj, harmónia, láska.
     Rybu si nemožno predstaviť bez vody. Voda ako prvok života utvára podstatu a podobu ryby. Voda ako prvok života je natoľko určujúca, že aj cicavce (veľryby a delfíny) sa prispôsobili tomuto svetu a vyzerajú, ako keby boli ryby.

     Tak ako je voda životným elementom týchto zvierat, tak je pre nás ľudí životným elementom naše “bytie”, naše “pravé Ja”, naša duša.
     Je to naša záchrana, ktorá nám dáva zdravie energiu, zmysel života.
     Žijeme v tomto elemente, ani si to neuvedomujeme.

     Mnohým ľuďom sa pritom vodí tak, ako rybám v ďalšom článku:

 

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Šanca na nový začiatok" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >