Bol raz jeden sedliak, ktorý bol veľmi chudobný, hoci usilovne pracoval od svitu do mrku. Veru, niekedy pracoval ešte aj za tmy, aby dokončil, čo si na ten deň predsavzal.
     Keď jedného dňa znovu pracoval . . .

 

     . . . na poli a poriadne sa zapotil, pretože slnko na oblohe veľmi pálilo, pomyslel si:
     “Život by nemal byť taká drina.”
     Tu sa pred ním zrazu objavil mužíček a povedal:
     “Máš pravdu, ľudia dostali život pre radosť. A pretože v tvojom srdci vyklíčilo želanie, ukážem ti cestu, ako si odteraz budeš môcť splniť všetky želania.”
     “Keď budeš mať v srdci opäť nejaké želanie, napíš ho na kúsok dreva, urob z neho oheň a kým budeš tancovať okolo ohňa a myslieť na svoje želanie, spievaj tieto slová:
     “Dobre, že to mám! Dobre, že to mám! Dobre, že . . .”
     “Zanedlho a rýchlejšie, než si myslíš, sa tvoje želanie splní!” V momente, keď mužíček riekol posledné slovo, náhle zmizol. 

     Sedliak nemohol uveriť tomu, čo sa stalo. Keď však mal o pár dní prísť vyberač daní, aby vybral splatnú daň a jeho mešec bol prázdny, jednoducho to vyskúšal. Na kúsok dreva napísal:
     “Mešec plný peňazí!” podpálil ho, dal sa do tanca okolo neho a spieval:
     “Dobre, že to mám! Dobre, že to mám! Dobre, že . . .”

     Keď však prišiel vyberač daní, napodiv bol mešec taký plný, že ešte aj po zaplatení dane mu bohato zostalo. Kúpil si teda väčší sedliacky dvor, najal paholkov,slúžky a vždy, keď bol mešec prázdny, znovu ho naplnil tak, ako mu mužíček poradil.
     A žil si v hojnosti a v šťastí, až dokiaľ nezomrel.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Šanca na nový začiatok" od Kurta Tepperweina

 

 

< Prechádzajúca		Ďalšia >