Keď sa bránime zmenám , bránime sa prirodzenému rastu, odporujeme prirodzenej tendencii života, ktorou je rozvoj. Keď sa bránim zmene v podstate sa pokúšame zadržať pohyb života.

A nič nie je na svete neprirodzenejšie. Je to ako hatiť riečny prúd, alebo príliv a odliv, alebo vlastný dych. To sa volá smrť. Smrť je jediným stavom v ktorom sa na vás a na okolitom živote nič nezmení .A keď sa pokúšate všetko udržať hladké a bez zmeny, zvolili ste si smer k smrti a nie k životu.

Odpor je zbytočný. Prečo? Lebo zmena je nevyhnutná. Zmeny s a nám stávajú či to chceme, alebo nie, a či s nimi spolupracujeme ,alebo nie. Vlastne čím väčšmi im vzdorujeme, tým viac utrpenia spôsobujeme sebe aj iným.

Podstatou života nie je poukladať všetko pekne na miesto a potom to tam udržať.

To nie je život – to je stagnácia, smrť. Ak sa pokúšame o „ stabilitu“ života, vynašli sme dokonalý recept na utrpenie.

Ak hovoríte, že sa usilujete rásť, pracovať na sebe, usilujete sa aj o zmenu?

Jeden príbeh:

Jedna žena v strednom veku trpela depresiami. Trápilo ju manželstvo bez vášne a tak si povedala ,že sa vzdá a vyhľadá pomoc psychológa. Prvých niekoľko mesiacov u terapeutky prebehlo veľmi dobre. Žena kládla mnoho otázok, ktoré sa týkali problémov v jej živote a pozorne počúvala terapeutkine slová. Usilovne sa na každé sedenie pripravovala, čítala knihy, ktoré je terapeutka doporučila, ba dokonca navštevovala semináre o riešení psychologických problémov.

Jedného dňa terapeutka pacientku požiadala, aby jej povedala, aké zmeny od začiatku terapie urobila. „ Zmeny?“ začudovala sa tá pani. „ Áno“ prikývla terapeutka. „ Zmeny vo vašom správaní, v postojoch, v spôsobe komunikácie s manželom a deťmi a tak.“

„ Aké zmeny?“ krútila žena hlavou. „ Žiadne som neurobila.“ Terapeutka sa zhlboka nadýchla, až potom zareagovala. „ Nuž pani Adamsová, ak ste neurobili nijaké zmeny, prečo sem každý deň chodíte?“ „Lebo mi ide o osobný rast, chcem na sebe pracovať!“

Idea rastu sa nám páči. Ale predstava, že sa musíme zmeniť, tá nám už nevonia.

A tomuto sa hovorí „ podmienečný rast.“

Áno chcem rásť, chcem na sebe pracovať, pokiaľ na sebe a vo svojom živote nemusím nič zmeniť!

Budem rásť, budem na sene pracovať, pokiaľ môžem zostať vo svojej zóne podholia.

Keď kráčame životom s podvedomým presvedčením ,že rásť mienime iba „ podmienečne“, okrádame sa o mnohé požehnania a príležitosti, ktoré na nás čakajú za naším strachom.

literatúra: Barbara de Angelis - Tajomstvá o živote

Ďalšia >