Lipnete na svojej zóne pohodlia?

Spávate v posteli každú noc na rovnakej strane?

Nuž tak si predstavte, že dnes večer, keď pôjdete spať vojdete do spálne a zistíte, že váš partner sa usalašil na „ vašej“ strane. „ Prečo si na mojej strane?“ spýtate sa podráždene. A ak vám partner odpovie, že odo dneška si tú stranu vyhradzuje pre seba, zrejme sa poriadne rozčúlite. „ Ale to je predsa moja strana! Na tej druhej nezaspím!“

Už ste niekedy uvažovali prečo spávate na rovnakej strane postele? Je s tou druhou niečo v neporiadku?

Ide o to, že ste si na jednu stranu zvykli, tá sa stala vašou stranou, vašou „ zónou pohodlia.“ Ak by ste mali z nej vyjsť, hoci len o pol metra, cítili by ste sa veľmi nepohodlne.

Čo je teda „ zóna pohodlia?“ Vaša zóna pohodlia zahŕňa všetko, čo vám je dôverne známe, od každodenných činností k ľuďom, ktorých zvyčajne máte okolo seba, až po emocionálne návyky – napr. určuje spôsob ako ste si zvykli začínať dôverné vzťahy, či ste k sebe a k iným ľuďom úprimní a podobne.

Zrejem túto silnú náklonnosť k vlastnej zóne pohodlia zažívate v maličkostiach každý deň: ak zistíte, že niekto zaparkoval na vašom mieste. Máte „ svoje“ sedadlo v autobusoch, zasadačkách, v divadlách a rozčúli vás, ak na nich objavíte niekoho iného.

Pravdaže nie je nič zlé na tom, ak si človek vytvára v živote situácie, v ktorých sa cíti pohodlne či príjemne. Pokojne uprednostňuje jednu stranu postele. Problém spočíva v tom, že napokon človek lipne na svojej zóne pohodlia aj vtedy, keď je zmena nevyhnutná., keď stráca kontrolu nad udalosťami. V takom prípade sa bránime ísť novým smerom, ktorým ho život vedie. Zvyčajne reagujeme takto: „ Bože, prečo? Všetko šlo tak hladko, prečo sa mi to muselo stať?“ Keď sa niečo mení, často reagujeme nepohodlím, odporom, ba aj hnevom. Prirodzene čím viac zmien nás očakáva a čím sú významnejšie, tým sme nešťastnejší. Prečo? Lebo máme pocit, že sa nám život vymyká z rúk. Akoby sme „ prehrali“ boj so stabilitou a akoby bola „ zvíťazila“ nejaká moc mimo nás.

Koľko energie venujete úsiliu o to, aby ste sa udržali vo svojej zóne pohodlia, aby ste sa pred zmenami uchránili, alebo ich zo svojho života úplne vylúčili?

Zrejme viac, ako by ste chceli priznať. A aký je výsledok? Pre všetkých rovnaká: Keď sa usilujeme udržať všetko bez zmeny, často sa napokon pridŕžame ľudí a situácií, ktorých by sme mali opustiť, a ignorujeme možnosti transformácie, ktoré sa nám ponúkajú.

Prestávame rásť a sabotujeme vlastný pokrok a šťastie. Sme tvrdohlaví. A pravdaže, čudujeme sa, prečo necítime vášeň, akú by sme si predstavovali, prečo sú naše vzťahy poznačené nudou, prečo sa nám život občas javí ako nezmyselná hra. Ani nám nezíde na um, že je to preto, lebo sa pokúšame udržať statické, bránime životu v pohybe.