Aj ja som v minulosti robil rovnakú chybu a nevenoval som pozornosť stále častejším alarmujúcim signálom svojho tela, až mi v roku 1969 predložilo účet za neustále preťažovanie.
Bol som prevezený do nemocnice s akútnym zlyhaním obličiek a musel som podstúpiť ťažkú operáciu.
Ale potom sa ukázalo, že operácia nepriniesla žiadaný výsledok. Ošetrujúci profesor mi naliehavo doporučil, aby som si chorú obličku nechal čo najskôr pri ďalšej operácii odstrániť, pretože ju vraj nemožno zachrániť.
Ešte som sa nezotavil ani z predchádzajúcej operácie, a už som sa mal rozhodnúť k ďalšej doporučovanej operácii: Tak to som nedokázal. Musel som však naisto počítať s tým, že prídem aj o druhú obličku, a budem tak po zvyšok svojho života odkázaný na obličku umelú.
V tejto zúfalej situácii som “náhodou” začul o kurze duchovného uzdravovania.
Za iných okolností by som sa o ňu, ako realista, určite nezaujímal, pretože som bol vtedy voči takýmto veciam veľmi skeptický, ale vo svojej tiesni som musel vyskúšať všetko.
A tak som sa do tohto kurzu prihlásil.
Veľmi skoro som začal svoje nové nadobudnuté skúsenosti na sebe skúšať, a tak moje zdravotné problémy začali postupne ustupovať.
Keď som sa ich po niekoľkých týždňoch zbavil úplne, požiadal som znovu o prehliadku u profesora, ktorý ma predtým ošetroval. RĹ‘ntgenové snímky jednoznačne ukázali, že “chorá” oblička pracuje fantasticky.
Medzitým uplynulo päť rokov a ja som od tej doby úplne zdravý. Pokračoval som po nastúpenej ceste ďalej a urobil som z nej náplň svojho života.
Z vďačnosti som napísal knihu o duchovnom uzdravovaní, aby som aj iným ľuďom poskytol príležitosť, ako si môžu pomôcť.
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Uzdrav sám seba" od Kurta Tepperweina
| Ďalšia > |
|---|
