Prvým krokom na ceste k ozajstnej láske je to, že tomu druhému venujem bezpodmienečnú náklonnosť a z tejto náklonnosti získam toľko uspokojenia a šťastia, že sa už nepýtam, čo za to dostanem.
     Keď niečo dostanem, je to darček navyše.

     Pokiaľ chcem byť v láske šťastný, musím sa zbaviť dvoch vecí:

1.       strachu, že nebudem dosť milovaný a 
2.       žiadosti chcieť toho druhého vlastniť .

     Lebo kto má strach a chce vlastniť, nakoniec príde úplne  o všetko.

     Pokiaľ má mať moja láska dlhé trvanie, potrebuje tri predpoklady:

     Pokiaľ chcem ale stretnúť pravú lásku, musím najskôr objaviť v človeku Boha - a to nielen v jednom, ale vo všetkých ľuďoch. Ozajstná láska totiž nemá hranice. Nemôžem milovať len jedného a ostatných zo svojej lásky vylúčiť.

     Ozajstná láska nie je môj vzťah k jednej osobe, ale láska, ktorá existuje i bez nej.
     Láska je prostá, preniká mnou a napĺňa ma. Až z tohto hlbokého vnútorného pocitu a poznania božského vo všetkom vzniká “láska ku všetkému”, ktorá už nikoho a nič z nej nevylučuje.

    Táto pravá láska je naladenie sa na vibrácie božského aspektu “byť za jedno so všetkým a vo všetkom”.

     Nemusím sa učiť milovať, musím len dovoliť, aby láska, ktorá je mojou vnútornou pravdou, mohla voľne prúdiť. Je potrebné rozpustiť blokády a prekážky, aby láska mohla vo mne vzniknúť a prejaviť sa.

    Ak skutočne milujem, potom sa láska prejavuje cezo mňa.

     Láska, to je naše vlastné bytie. Preto sa ju ani nemôžeme naučiť a ani to nepotrebujeme, musíme sa jej len otvoriť a prijať ju.

     Lásku prijmem, keď budem viac sám so sebou, keď sa viac “vrátim sám k sebe”, ako niekto, kto sa z bezvedomia preberá opäť k vedomiu.

    To dosiahnem, keď prestanem chcieť byť niekým iným. Keď prestanem chcieť uskutočňovať ideál a spoznám, že som práve taký, aký som mal byť a že jedine tak môžem zaujať miesto, ktoré mi náleží, a optimálne splniť svoju úlohu, ktorá mi bola daná.

     Nemusím sa meniť, mojou úlohou je iba byť sám sebou. K tomu tiež patrí poznanie, že vnútorné obrazy, ktoré určujú môj život, nepochádzajú odo mňa. Iba keď sa oslobodím od predstáv tých ostatných, môžem začať skutočne žiť svoj život. Iba vtedy môžem prijať svoje bytie také, aký som a povedať mu “áno”. Až potom sa môžem mať skutočne rád, až potom som schopný milovať i ostatných.


P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca