Každá živá predstava, ktorá nás napĺňa, má snahu sa uskutočniť. Keď pri tom stojí viera a vôľa proti sebe, víťazi vždy viera.
Akákoľvek námaha pri živej predstave spôsobí opak.
Každý človek má schopnosť živej predstavivosti. Dieťa ani nemá inú možnosť len si predstavovať to, čo počuje alebo vidí. Tiež každý dobrý architekt vidí najskôr pred svojím vnútorným zrakom hotový dom, skôr ako urobí prvú čiaru na papieri.
Mnohí ľudia nechali túto svoju prirodzenú schopnosť “zakrpatieť” a používajú ju už len vo sne. Je ale možné ju opäť prebudiť.
Obraz je rečou podvedomia a duše. To, čo je potrebné a žiadúce, by malo byť obrazne a detailne spracované a predstavené v prirodzených farbách a prirodzenom okolí. Predstava by pritom mala byť stále dokonalejšia. Samozrejme to môže byť aj formou “filmu”.
Vnútorné obrazy určujú väčšiu časť nášho života. Zakaždým, keď podvedome prijmeme nejaký určitý obraz či predstavu do svojho vedomia, siahne podvedomie do vnútorného “skladu obrazov”, akési vnútorné “obrazové galérie” a uskutoční ich.
Preto by sme si mali vytvoriť jasný obrázok požadovaného cieľového stavu vo všetkých oblastiach svojho života, tieto obrazy si neustále vyvolávať do vedomia a tam ich možno čo najdlhšie a najživšie držať.
Môžeme tiež úplne vedome nevhodné obrazy zo svojej vnútornej galérie “vymazať” alebo ich proste vo svojich predstavách vymeniť.
K vytvoreniu živej predstavy konečného cieľa potrebujeme obrazotvornosť a predstavivosť, aby sme ju dokázali priviesť pred svoj vnútorný zrak. To vie každé dieťa, časom sa však táto schopnosť vytráca, pretože ju skoro vôbec nepoužívame. Ale všetko, čo sme pozabudli, sa môžeme zase naučiť.
Toto obrazové predstavovanie sa môže vzťahovať na:
- konkrétne predmety
- abstraktné pojmy + hodnoty
- priebeh jednania (predstaviť si ho ako film)
- seba samého
Ak máte pocit, že to nestačí, mali by ste si obstarať skutočný obraz. Buď kresbu, alebo fotografiu.
Čím je obraz jasnejší, tým ľahšie sa kumuluje energia k jeho uskutočneniu. Čím dlhšie a častejšie udržujeme obraz na svojej duševnej obrazovke, tým dlhšie plynie energia.
Dôležitá je tiež vlastná identifikácia sa so želaným stavom. Ako sa potom budem cítiť, ako sa budem chovať?
Ak je obraz dostatočne živý, osamostatní sa. To znamená, že spočiatku určujem detaily ja, ale tie potom postupne samé vznikajú pred mojimi vnútornými očami, až potom pri opakovanej predstave nadobudnú konečnú podobu.
Keď takýto obraz vidíte pred svojimi vnútornými očami udržíte ho po niekoľko minút, znamená to, že už sa na duchovnej úrovni uskutočnil.
Pretože ale materiálne zmeny potrebujú energiu, je aj k manifestácii na fyzickej rovine tiež nutné poskytnúť potrebné množstvo energie a spojiť ju s obrazom. Jednoduchá zmena môže vyžadovať len jedno - dve sedenia, ale na zmenu väčšej veci bude potrebné podľa okolností napríklad sto sedení. Ani na duchovnej rovine tomu nie je inak ako fyzickej.
Keď je obraz vytvorený a spojený s dostatočným množstvom energie, musí byť ešte “zvnútornený”.
Privlastním si ho tým, že sa s ním identifikujem, tým že ho pocítim, ako sa potom budem cítiť, až sa uskutoční a uvidím, ako sa budem chovať. Predovšetkým pocítim silný pocit vďačnosti za splnenie. Potom ho úplne vypustím, aby sa mohol prejaviť.
Možno si teraz myslíte, že už nie je nič nemožné. To je v podstate pravda, keď dokážete zmobilizovať dostatok energie. Ale práve v tom je háčik. Sme síce obklopení nevyčerpateľným morom energie, ale môžeme disponovať len takým množstvom, koľko sme vďaka veľkosti svojej osobnosti schopní prijať.
Ale čím viac svojím duchovným vzdelávaním rozširujete a rozšírite svoje vedomie, tým aj viac zväčšujete a zväčšíte množstvo energie, ktoré potom môžete použiť.
Uvedomte si, že môžete prijať len to, čo už v duchu vidíte k sebe prichádzať.
Keď vidím požadovaný cieľový stav, už ho duševne vytváram. A s pomocou mentálneho tréningu nechám prejaviť, čo som v duchu vytvoril. Môže to byť zdravie, riešenie problémov, láska, zmena povolania alebo spirituálny vývoj. Všetko to sú dokonalé vzory stvorenia, ktoré sa prejavia, akonáhle ich dokážem udržať vo svojom vedomí!!!
K tomu potrebujem silu dvojitého druhu:
- silu obrazotvornosti, fantázie
- silu predstavivosti
Sila predstavivosti ich privádza na duševnú obrazovku a tam ich udržuje.
Čím presnejšie si niečo dokážem predstaviť a čím dlhšie udržím obraz na duševnej obrazovke, tým viac energie môže plynúť a tým rýchlejšie sa obraz musí prejaviť.
Živá predstava nie je videnie ako vo vonkajšom svete a uskutočniť ju dokáže každý. Nemôžeme ju dokonca ani odmietnuť, pretože živé predstavy sú “rečou podvedomia”. Je len dôležité si túto predstavu uvedomiť.
Pritom môže byť užitočné robiť “ako akože”. Povedzme, že by som mohol tento obraz vidieť v skutočnosti. Ako by potom vypadal? Aké farby by mal? Akú podobu? Ako by sa pociťoval? Vnímajte jeho detaily!
Nachádzam sa vo “vnútornom prežívaní”.
Môžem tak vnímať dianie vo svojom tele a riadiť ho: svoje myšlienky, svoju látkovú premenu, prekrvovanie, trávenie a pod.
Poznávam, že ja som telo. Je to výraz môjho bytia a ja určujem, čo sa bude diať. Ovládam ho!
Požadovaný cieľový stav by mal byť formulovaný tak precízne, ako keby ste pripravovali scenár pre kameramana, ktorý ho má natočiť, teda uchovať v obrazoch. Musíte teda “kameramanovi osudu” svoje želanie povedať tak jasne a dokonale, aby podľa neho mohol stvoriť požadovaný stav. Nedostanete totiž to, čo chcete, ale to, čo si objednáte!
Čím svoje želanie vyjadríte precíznejšie, tým presnejšie potom môže osud manifestovať vytvorený obraz na materiálnej rovine!
Pretože “vnútorné obrazy” určujú náš život, musíme preskúmať obrazy, ktoré sa v nás nachádzajú a zistiť, či zodpovedajú nášmu súčasnému kritériu.
Rozlišujeme tri druhy “vnútorných obrazov”:
- Aktívne obrazy:
To sú všetky obrazy, ktoré v súčasnosti vedome alebo nevedome určujú náš život. - Latentné obrazy:
To sú obrazy, ktoré sú skryté hlboko v podvedomí. Obrazy, ktoré sme nevedome prijali alebo sme ich úmyselne “zabudli”. Nečinne v nás odpočívajú, dokiaľ ich neaktivuje nejaká špeciálna situácia - Vhodné obrazy:
To sú obrazy, ktoré by boli pre náš život užitočné a zmysluplné, ktoré by boli tvorivé a podporovali vývoj našej osobnosti - ale nie sú tu!
Práve tieto obrazy by sme mali vytvoriť, aby sme mali naplnený život.
Maliar maľuje obraz, ktorý vidí vnútorným zrakom.
I život to robí práve tak. Vytvára životné okolnosti, ktoré vidíme ako vnútorný obraz a udržujeme ho.
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina
