Všetko, čo zažívame, je posolstvo.
     Život k nám neustále “hovorí”.
     “Reč života” je ten najdôležitejší “cudzí jazyk”, ktorý sa musíme naučiť.
     Keď tento jazyk ovládneme, naučíme sa svojmu životu rozumieť a zvládať ho.”

     Život nám hovorí vo svojej reči, ako môžeme byť šťastní, ako môžeme život naplniť a ukazuje nám cestu.
      Naše poslanie je ozajstné žitie a život sám je naša individuálna učebná látka a cesta zasvätenia. Náš život je odrazom nášho vedomia. Svojím vedomím vytvárame svoj svet a pomocou “reči životných okolností” nám život ukazuje, čo sme stvorili.
     Všetko, čo ma postihne, je v podstate posolstvo, lebo všetko odráža moje bytie také, aké je a núti ma, aby som žil v súlade sám so sebou.

     Pretože som súčasťou života, je so mnou život v neustálom spojení a komunikuje so mnou. Život ku mne nepretržite “hovorí”, ale nielen jednou jedinou rečou, ukazuje mi živo na všetkých úrovniach, čo sa deje.
     Mojou úlohou je život poznať, porozumieť mu a byť s ním v harmónii. Život je otvorený a transparentný, a predovšetkým živý!

     Posolstvo života nie je v skutočnosti žiadny cudzí jazyk ale je to zrkadlový odraz môjho ja.
     Stačí, keď sa naň len pozriem a môžem čítať v “knihe stvorenia”. Potom porozumiem aj tomu, čo mi doposiaľ bolo cudzie, ako keby to bola moja materinská reč.

     Je to ako s mojím autom. To so mnou tiež nehovorí, ale ukazuje mi, koľko má ešte benzínu, koľko oleja, ako rýchlo ide, aké vysoké sú otáčky motora a pod. Má teda všemožné vyjadrovacie “indikátory” a ja sa len na ne občas musím pozrieť. Práve tak je to so životom.

     Život posiela ponuku, šancu, možnosť, pokyn, znamenie, výzvu, podnet, napomenutie, pripomienku, náraz, nakopnutie, ranu osudu, krízu, “doučovacie hodiny”, katastrofu alebo tiež potvrdenie, posilnenie, súhlas.

     Čím viac sa do života pustíme, čím hlbšie sa ponoríme do jeho prúdu, tým silnejšie prúdenie pociťujeme, a tým silnejšie cítime, že sme nesení.
     Na všetkých úrovniach neustále prijímame posolstvo, nie vždy ich však vnímame, pretože sme zaneprázdnení niečím iným a naša pozornosť je rozptyľovaná.

     Môžeme vnímať rôzne časové roviny:

• Som v bezprostrednom súlade so životom.
  
• Niečo si pomyslím a o chvíľu neskôr viem, či to “je v poriadku” alebo nie.
  
• Pokiaľ to je v poriadku, čoskoro pocítim blaho, radosť, zdravie.
  
• Neskôr to prežijem energeticky ako energiu, motiváciu, nejakú životnú kvalitu.
  
• Po nejakom čase to prežijem viditeľne ako udalosť, príhodu, životnú okolnosť, “vnem”, vec, stretnutie, “postup”.
  
• Ešte neskôr sa na to budem pamätať ako na minulosť, spomienku, mladosť, niečo, čo bolo, čo je preč.

     Posolstvá života k nám prichádzajú rôznymi spôsobmi pomocou rôznych médií:

• Posolstvo vo forme telepatie na úrovni JA SOM. To znamená, že niečo prežijem bezprostredne bez časového oneskorenia, pokiaľ som SÁM SEBOU.
  
• Život posiela posolstvo tiež po telefóne. To je mentálna rovina a ja v tom okamihu niečo viem.
  
• Život posiela ale aj potvrdenia faxom. Potom to naviac aj pocítim.
  
• Život mi ich posiela tiež písomne ako list. Potom to znamená, že sa niečo stane.
  
• Život ich posiela tiež pomocou rádia. Potom niečo o niekom alebo o niečom počujem a dostanem potrebnú informáciu.
  
• Život ich posiela pomocou televízie. Potom niečo prežívam prostredníctvom niekoho iného.
  
• Život mi posiela posolstvo tiež ako balíček. To sú potom životné okolnosti, udalosti, ktoré sa zviditeľnili, veci, stretnutia, príhody, postupy, dojmy.
  
• To celé si môžem neskôr prehrať na videu, môžem sa pozrieť na záznamy života, napríklad prenesením sa do minulých situácií alebo predošlých životov.
  
• Môžem si posolstvo kedykoľvek zviditeľniť pomocou testov.
  
• Môžem sa na posolstvo spýtať tiež pomocou orákula, tarotu, I - gingu a pod., môžem si napríklad otvoriť bibliu alebo inú knihu.
  
• Môžem si posolstvo tiež zviditeľniť ako symbol, ako sen, kresbu a pod.

     Je však dôležité nielen rozpoznať posolstvo a jeho následok, ale sa ním aj riadiť.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >