Môžeme poznať duchovné zákony, pochopiť tak zákony života, integrovať ich do svojho života a svoj život tak majstrovsky vytvárať.
     Posledným krokom však je: stať sa DUCHOVNÍMI ZÁKONMI.
     Lebo duchovné zákony sú formou prejavu Jedného vedomia. A keď vstúpime do identifikácie s Jedným vedomím, staneme sa DUCHOVNÍMI ZÁKONMI.

     Význam vedomia

     Stojíme dnes na prahu novej epochy vo vývoji ľudstva, vstupu do vyššieho vedomia, ktorým preberáme svoje duchovné dedičstvo.
     V živote každého človeka raz príde jedinečný okamih, kedy si uvedomíme sami seba. Z ničoho nič naraz vie, kto je, kto naozaj je. Prebudilo sa jeho ozajstné vedomie.
     A tento jediný okamih mení celý život. Nič potom už nie je také, ako to bolo doteraz. Je to krok od detstva k dospelosti.
     Cesta k SEBE SAMÉMU sa nevyhne nikomu, aj keď samozrejme v skutočnosti sme stále sami sebou, ale ide o to, práve toto spoznať, lepšie povedané: plne to prežiť a žiť vedome.

      Na tejto ceste je zdanlivo potrebné prekonať určité ťažkosti a možno vás napadne otázka: “Prečo by som vôbec po tej ceste mal ísť?”
      Odpoveď je jednoduchá: “Pretože ti nič iné neostáva.”
     Lebo je to to jediné, o čo tu ide!
     A my sme sa do tejto úlohy pustili ešte skôr, ako sme sa narodili. Narodenie len ukazuje, že tá cesta začala. Nemôžeme vystúpiť, sme už na ceste. Môžeme sa už len rozhodnúť, či pôjdeme tou cestou vedome alebo nevedome. Ako ego alebo ako JA SÁM.

     Nikto túto cestu nemôže prejsť za nás a cieľ tiež nemôžeme minúť.
     Vstúpili sme do ilúzie duality, aby sme si mohli vybrať, predovšetkým aby sme si mohli vybrať svoju identifikáciu. S čím sa budeme identifikovať? Voľba nášho bytia, našej identifikácie, určuje skúsenosti, ktoré urobíme. A či si už zvolíme čokoľvek, neexistuje ani trest, ani odmena, dokonca ani nesprávna voľba, ale len následky, výsledky a dôsledky.

     Všetko sa riadi prírodnými zákonmi.
     Nemôžeme prestať byť stvoriteľmi, ale môžeme na to zabudnúť a robiť, ako keby sme boli len obeťami okolností, ktoré sme ale v skutočnosti sami stvorili.
     Nemôžeme túto hru prehrať a neexistuje žiadna možnosť nedôjsť do cieľa, keď už sme na ceste.

     Na tejto ceste je však trápenie úplne nepotrebné. Ukazuje nám len, že sme vyvolali nepríjemný následok a núti nás, aby sme to zmenili alebo to vedome prežili.

     Všetci máme vedomie, ale skoro nikto nie je naozaj “pri vedomí”. Prísť k vedomiu v tomto zmysle znamená rozpamätať sa na svoju pravú podstatu.

     “Nevina nevedomosti” mala aj svoje výhody, ale je preč a nič ju už nemôže privolať späť.
     Teraz ale čaká úplne nové dobrodružstvo, dobrodružstvo vlastného života, a to sa dá prežiť iba vedome.

     Svet, rovnako ako každý jednotlivec, naliehavo potrebuje, aby sa prebudilo vedomie! Lebo kríza vo svete je, práve tak, ako kríza v živote jednotlivca, jadrom krízy vedomia.
     Musíme robiť pre svet viac ako len znižovať znečistenie ovzdušia a zachraňovať dažďové pralesy, musíme sa oslobodiť od materialistického a egocentrického vedomia ja, ktoré tieto problémy vyvolalo.
     Inak len odstránime následky, ale vlastná príčina zostane.

     Jednostranným zdôrazňovaním rozumu vzniká nedostatok priameho porozumenia pre najjednoduchšie skutočnosti života.


P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

Ďalšia >