Článok je vo výstavbe
Zvyčajne o 24:00 hodine sa koná začepčenie a pokladá sa za vrchol svadby, lebo touto hodinou mladomanželia ukončia deň, ktorý začínali ako slobodní, ale do nového dňa už vstupujú viazaní manželskou zmluvou, (sobášom).
Aby to aj navonok bolo vidieť, predstavoval to akt snímania symbolov slobodných, (u nevesty je to vienok a u ženícha pierko), ktorý sa u nevesty niekedy nahrádzal čepcom - preto ten názov začepčenie.
A aby tento akt vyznel slávnostne, vznikali rôzne scénky spojené s piesňami a hovoreným slovom vo veršoch.
Bolo to krásne, slávnostné a zároveň dojímavé vidieť, ako si naši predkovia vedeli vymyslieť rôzne varianty tohto aktu. Každá oblasť, ba každá dedina, mala jeho svojské prevedenie.
A tak sme si dovolili prevziať prvky tohto aktu z jednej štiavnickej oblasti “z Podhoria”, prispôsobiť ich pre potreby našej kapely a starejšieho, aby sme vám, v našom prevedení, tento ľudový zvyk mohli priblížiť.
Polnočné začepčenie začíname zhasnutím svetla v sále. Do tmy potichu začnú znieť melódie svadobných piesní a potom Vierka svadobných hostí oboznámi, čo bude nasledovať. Po skončení jej úvodného slova začnú v zástupe prichádzať doprostred sály družice s horiacimi sviečkami a urobia polkruh okolo stoličky, pripravenej pre nevestu v strede sály.
Po skončení tohto úkonu vchádza do miestnosti starejší s dvoma družbami, idúc k neveste a vydávajúci sa za troch mudrcov. Ich cieľom je vypýtať ju, aby ju odviedli a prezliekli do ženského rúcha. Svoju totožnosť musia ale preukázať tým, že sú mudrci a uhádnu tri hádanky. Po splnení tejto podmienky najprv nevestu prevedú cez svadobný stôl, čím ona symbolizuje, že sa chce vydávať len raz a potom ju posadia na stoličku doprostred sály, kde jej budú snímať vienok z hlavy a ženíchovi perko.
Túto časť začíname tak, že Vierka za hudobného doprovodu zaspieva prvú slohu svadobnej piesne a po dospievaní starejší hovorí neveste:
Išiel mládenec caz háj zelený,postretol on devu,mala vienok bielený.A spýtal sa jej po prvý raz: “Deva, dáš si vienok sňať, alebo hlávku sťať?”
Nevestina odpoveď je: “Hlávku sťať!” Tým dáva povel pre družbov, aby jej akože išli hlávku sťať. Starejší ich prehovára a súčasne dohovára neveste, aby si to rozmyslela a tým jej dáva druhú šancu, čím sa celý úkon ešte raz opakuje.
Až na tretí raz nevesta privolí: “Vienok sňať!” , čo je pokyn pre krstnú mamu, že jej môže dať dole vienok, všetko za hudobného podfarbenia prvej slohy piesne “Od Buchlova vietor veje”.
Následne zas prvá družica začne na pokyn starejšieho snímať pierko zo ženícha, tiež za doprovodu hudby a spevu.
Keď už sú nevesta a ženích bez symbolov slobodných, dostanú možnosť dať tieto znaky slobodných tým dvom nádejným adeptom na ženenie, ktorým by to do roka a do dňa dopriali.
Tesne pred záverom odčepčenia nasleduje predstavenie takého únosu nevesty, ako sa konal v tých časoch.
Ten vyzeral tak, že starejší cez svoje plece uchopí ruku nevesty, ktorá je postavená za ním. Potom počas prvej slohy pesničky “Stratila som pártu, pártu, zelený veniec” urobia s nevestou neveľký kruh, uklonia a pozdravia sa. To isté vykonajú počas druhej i tretej slohy tejto piesne, len uprostred tretej slohy sa už rozbehnú preč, (akože únos).
Mladý zať sa rozbehne za nimi a aby ich nedobehol, snažia sa mu v tom zabrániť a zastaviť ho, družbovia, ktorí sú so starejším.
Záverom nášho začepčenia už len Vierka krátkym hovoreným slovom svadobných hostí oboznámi, ako to prebiehalo ďalej.
Celý tento akt začepčenia má aj vedľajší pozitívny dopad na priebeh svadby a to, že si svadobčania počas neho oddýchnu a načerpajú nových síl do ďalšej zábavy. V neposlednom rade je z celého zvyku aj pekný zážitok.